PRED 20 ROKMI A DNES: Zmena vizáže Janka Kordiaková
Janka Kordiaková je jedna z našich najúspešnejších fitnessiek. Vyštudovaná pedagogička momentálne učí na Strednej športovej škole. Pravidelne cvičí a trénuje aj záujemcov, ktorí si chcú vylepšiť svoju postavu. Okrem toho sa venuje vizáži a usporadúva rôzne športové súťaže nielen pre deti a mládež.
Za akých okolností vznikla táto fotografia?
– Hľadala som staršie fotografie, ale tie ‚papierové‘ mám kdesi doma v Lipanoch. Táto je z roku 2007, keď som bola na medzinárodnej súťaži v Karlových Varoch. Stále som sa obliekala pestro, nosila rôzne doplnky, ale myslím si, že to bolo vždy v rámci normy.
Čo najviac uletené ste v rámci zmeny vizáže v živote vyskúšali?
– Všetko začalo zdravotnými problémami po pôrode. Chcela som sa dať do poriadku, cvičila som, až som sa za dosť krátky čas vypracovala na svetové pódiá a splnila si svoj prvý veľký sen. Zažila som veľa svetových úspechov a získala aj mnohé ocenenia. Dvakrát po sebe som obhájila titul MISS Universe Sports Model Los Angeles. To všetko bolo o extravagantnosti, ale aj vysokej elegancii a vyšportovanej postave. Dokonca som raz vyskúšala aj umelecké maľovanie na telo na módnej súťaži v Prahe. Bolo mi to až ľúto dávať z tela dole.
Čo bolo najviac v kurze počas vašej mladosti, na čo sa s odstupom času pozeráte tak trochu aj cez prsty?
– Vždy som milovala tak trošku úlety. Celý život je mojou inšpiráciou Dara Rolins. Podľa nej som sa aj obliekala. Mala som šťastie, že mi všetky veci v tom čase šila a plietla moja mamka. Ešte aj vlasy som si sama v škole ostrihala podľa nej (ten krátky strih nad ušami). A neprešlo ma to ani po pôrode. Učila som maličké deti na prvom stupni a všetky deti ma milovali, lebo som bola ich farebná pani učiteľka. Stále som si menila farbu vlasou, ale iba vtedy obľúbenými penami na vlasy. Raz boli ružové, fialové, červené, modré, sivé… Teraz to už neznášam. Už by som si nikdy na svoje blond vlasy nedala žiadnu inú farbu.
Čo by ste nikdy nepodstúpili?
– Hoci je to dnes veľmi moderné, nedala by som sa nikdy tetovať a ani som o tom nikdy v živote neuvažovala. Mne sa to tak strašne nepáči, keď je niekto veľmi potetovaný. Ale je to každého osobná vec. Na druhej strane obdivujem z umeleckého hľadiska pekne vytetované obrázky. Vo fitness toho vidíte na telách veľa…
Vyskúšali ste nejakú kozmetickú procedúru alebo máte nejaký svoj pravidelný kozmetický rituál?
– Módu aj kozmetiku milujem, ale nerada niečo skúšam. Už štvrtý rok pracujem, aj na sebe, so skvelou kozmeceutikou (kombinácia klasickej kozmetiky a farmaceutík) na omladzovanie buniek z vonku a mám s ňou skvelé výsledky, čiže nič iné ani nepotrebujem. Ale na čo si vážne veľmi potrpím, sú umelé mihalnice – to sa mi na žene veľmi páči, a preto si ich aj sama dávam pravidelne aplikovať.
Prešli ste si za tých 20 rokov aj nejakou vnútornou zmenou?
– Tak to áno! Tým si asi prechádzame všetci. Hlavne keď je žena s dieťaťom odkázaná iba sama na seba. To vás úplne zmení a postaví do úlohy živiteľa rodiny. Veľmi veľa mi dal vrcholový šport – cieľavedomosť, vytrvalosť, pevnú vôľu, sebadisciplínu a hlavne presnosť a vytrvalosť. Ako sa hovorí, učíme sa celý život, len škoda, že často na vlastných chybách. Stále sa snažím pomáhať a často na to doplatím. Ale to je už o niečom inom… Verím však v spravodlivosť.
Odporúčané články
Tento recept ponúka chutný a zdravý spôsob, ako pripraviť papriky so sviežou plnkou z bulguru, fety a aromatických byliniek. Skvelá voľba pre ľahší obed alebo večeru.
Jahňacie ragú je jedlom, ktoré zaručene poteší chuťové poháriky každého gurmána. S jemne duseným mäsom, aromatickými bylinkami a bohatou omáčkou z červeného vína sa toto jedlo stáva ideálnou voľbou na slávnostný obed či večeru. Prinášame vám osvedčený recept, ktorý premení obyčajný deň na kulinársky zážitok.
Na Slovensku i vo svete si rímskokatolícka cirkev 1. novembra pripomína prikázaný sviatok Všetkých svätých, zatiaľ čo 2. november je venovaný Pamiatke zosnulých, známej ako Dušičky. Počas týchto dní ľudia tradične navštevujú cintoríny, zapaľujú sviečky a zdobia hroby svojich blízkych. Spomienka na tých, ktorí už nie sú medzi nami, má korene hlboko v histórii a je spojená s dávnymi rituálmi i kresťanskou nádejou na vzkriesenie.