PRED 20 ROKMI A DNES: Zmena vizáže Ondrej Kandráč

Huslista, muzikant, spevák, moderátor a zabávač, ktorý sa Slovákom spája najmä úprimným vzťahom k folklóru. Aj napriek tomu, že vo vodách slovenského showbiznisu sa už pohybuje niekoľko rokov, súčasným trendom nepodľahol. Viac ako na vonkajšom vzhľade mu záleží na ľudskom vnútri.

Za akých okolností vznikla táto fotografia?
Vznikla 2. júla 1995. Práve vtedy Slovensko privítalo vzácneho hosťa – pápeža Jána Pavla II. Celej našej rodine sa dostalo veľkej cti ho hudobne privítať medzi veriacimi v Prešove. V tej dobe som študoval hudbu a slovenčinu na Prešovskej univerzite.   

Čo najviac nevšedné ste v rámci zmeny vizáže vyskúšali?
V rámci vizáže som nikdy zvlášť neexperimentoval. Moja životná filozofia znie: Nie je dôležité, ako človek vyzerá, ale aký je. 

Najviac v kurze počas vašej mladosti bolo…
Módne trendy som v minulosti veľmi nesledoval a nie je tomu tak ani teraz. 

Čo bolo (je) podľa vás tak cez čiaru, že by ste sa na to nedali nahovoriť?
Je to pre mňa hypotetická otázka. Nikdy som nad tým neuvažoval. Ale v zásade cez čiaru je to, v čom sa necítite dobre. V prvom rade by mal byť človek spokojný sám so sebou, s tým, ako vyzerá. Potom je úplne jedno, čo na to hovoria iní. 

Ktorý trend v rámci zmeny vizáže je podľa vás najväčší extrém?
Nezamýšľam sa nad tým. Každý je strojcom svojho šťastia i vizáže. Ak je s tým ok, potom to ok je.

Vyskúšali ste nejakú kozmetickú procedúru alebo máte nejaký svoj pravidelný kozmeticky rituál, na ktorý si potrpíte?
Čas od času sa idem ostrihať k barberovi. Nepotrpím si však na tom, že to musí byť iba barber. Niekedy ma ostrihá aj moja manželka a ide jej to výborne. 

Prešli ste si za tých 20 rokov aj nejakou vnútornou zmenou?
Samozrejme, človek sa vyvíja a mení. Isté princípy by však mali byť konštantné. Verím vo výnimočnosť každého človeka.