Pred polstoročím zhorela Urbanova veža
Akademickú obec, študentov i Košičanov šokoval nedávny ničivý požiar v historickej budove Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika. Pamätníkom pripomenul rovnako tragickú a pohnutú udalosť. Pred päťdesiatimi rokmi ľahol popolom jeden z košických skvostov – Urbanova veža. V útrobách našiel svoju „smrť“ aj viac ako štyristoročný zvon Urban, zasvätený patrónovi vinohradníkov.
Je sychravý večer, sobota 3. decembra 1966. Fúka silný vietor. Z divadelného predstavenia sa krátko pred desiatou vracia kapitulárny vikár a farár z Dómu sv. Alžbety Štefan Onderko. Schúlený v teplom kabáte, chrániac sa pred dažďom, uprie letmý pohľad na vežu a dóm. Upúta ho kúdol dymu, s poryvmi vetra mu udrie do nosa zápach spáleniny. Vikár znepokojene prichádza bližšie a ustrnie. Kúdoly dymu sa valia z okien Urbanovej veže!
So zlou predtuchou uteká na faru a s trasúcimi prstami vytáča číslo 222 22. „Z Urbanovej veže sa valí dym, ponáhľajte sa, prosím,“ hlási.
Centrum v tme
Krátko po desiatej obkolesia horiacu vežu desiatky hasičov. Odvážni muži však majú zviazané ruky – budova je pod elektrickým prúdom. Vo veži je umiestnený transformátor, ktorý zásobuje energiou centrum mesta. Kým dodávku prúdu prerušia, Urbanova veža, cenná pamiatka a dominanta Košíc, im v plameňoch mizne pred očami. Centrum mesta je zahalené v tme, bez dopravy a telefonického spojenia.
Obrovská žiara priláka do ulíc stovky zvedavcov, ktorí vzrušene rozprávajú a zároveň pozorujú prácu hasičov. Napriek ich nadľudskej snahe sa v nedeľu dopoludnia vnútrajšok Urbanovej veže prepadá ako domček z karát. Z 25 metrovej výšky padá do útrob aj veľký historický zvon Urban. Žeravý popol pochová jedinečné dielo zvonolejárskeho umenia a srdce košického Urbana. Vlastne už len jeho torzo.
Svedok histórie
Celé stáročia oznamoval zničený zvon z veže Košičanom významné udalosti – radostné i smutné. Slúžil im verne a znášal osudy svojho rodného mesta, jeho strasti i radosti. Zrodil sa v zvonolejárskej dielni Františka Illenfelda z Olomouca. Mal úctyhodnú výšku 170 centimetrov a vážil sedem ton. Bol zasvätený sv. Urbanovi, patrónovi vinohradníkov.
V priebehu niekoľkých hodín sa z majestátnej dominanty stáva mŕtvy kov. V časopise Zora východu z 28. decembra 1966 autor článku Dotĺklo srdce košického Urbana Eugen Sabol nostalgicky spomína: „Medzi ľudom zachovaná povesť hovorí o tom, že zvon aj veža sú pomenované po chudobnom zvonárovi, ktorý pri osudnom požiari mesta (13. apríla 1556, pozn. redakcie) pri vyzváňaní, odháňaní vetra a privolávaní prvej pomoci sám sa stal obeťou požiaru a jeho srdce vlialo sa do masy roztopeného zvona. Preto sa aj podarilo zvonolejárovi pri uliatí tohto diela dosiahnuť taký skvelý hlas.“
Bezmocní hasiči
Hasenie požiaru Urbanovej veže trvalo podľa zdrojov z vtedajších médií od neskorého večera 3. decembra do popoludňajších hodín nasledujúceho dňa. V denníku Pravda zo dňa 4. decembra 1966 sa píše: „Košickí požiarnici vonkoncom nie sú vybavení na likvidáciu požiarov tohto druhu. Na Urbanovu vežu sa dostali až po 90 minútach požiaru, keď spojili dva staré vyradené rebríky. Hydranty sú nevýkonné, vodu museli voziť z Mlynského náhonu zo vzdialenosti vyše 500 metrov.“
V Zore východu zo 7. decembra toho istého roku autor konštatuje: „Organizovanie ľudí v boji proti požiaru bolo dobré, ale čo z toho, keď mali k dispozícii iba zastaralú techniku. Treba ľutovať, že naši požiarnici nie sú vyzbrojení vysokozdvižným požiarnym rebríkom. Objednávka z roku 1962 sa ustavične nerealizuje, odkladá. Krajská inšpekcia požiarnej ochrany nedávno dostala správu, že sa tak stane v roku 1967…“
Zaujímavý pohľad na súvislosti medzi požiarmi v rokoch 1556, 1966 a 2016 ponúka košická numerologička Lívia. 13. apríl 1556 (dátum, keď boli silno postihnuté požiarom tri kostoly – farský, františkánsky a dominikánsky. Z roztopených zvonov po požiari vznikol Urbanov zvon) je Dňom padajúcej veže. Symbolizuje Boží zásah kvôli pýche a nadradenosti ľudí. Súvislosť nachádza aj medzi dátumom požiaru Urbanovej veže (3. december 1966) a Prírodovedeckej fakulty UPJŠ (9. december 2016). „Tretí decembrový deň v roku 1966 je podľa numerologického výpočtu deň Diabla, 9. december tohto roku je zas dňom Obesenca. Bola som veľmi prekvapená, keď som zistila, že oba dni majú navlas totožnú numerologickú mriežku. Prevládajú v nej dvojky, čo znamená prebytok energie a napätia, čo sa môže prejaviť vo forme silných búrok, bleskov a požiarov.“ Fikcia alebo náhoda? Jednoznačná odpoveď neexistuje. Každý nech si vyberie sám.
URBANOVA VEŽA A ZVON URBAN PO KATASTROFE
- Požiar vypukol v sobotu 3. decembra 1966 krátko pred 22. hodinou.
- Trestné stíhanie pre trestný čin všeobecného ohrozenia pre nedostatok dôkazov zastavili 22. apríla 1966. Pravdepodobnou príčinou zostal zastaralý a nevyhovujúci stav trafostanice.
- Zvon Urban sa v roku 1989 podarilo čiastočne zrekonštruovať – dnes stojí na podstavci pred vežou.
- Nový zvon Urban odliali vo VSŽ. V septembri v roku 1996 ho vysvätil arcibiskup Alojz Tkáč a od roku 1997 visí vo zvonici. Váži 5 200 kilogramov, jeho šírka je 192 centimetrov.
- Urbanovu vežu v rokoch 1967 – 1970 zrekonštruovali podľa projektov Ing. arch. Vojtecha Fifíka. Namiesto pôvodných troch poschodí zriadili sedemposchodovú oceľovú konštrukciu.
- V roku 1970 vyhlásili Urbanovu vežu spolu s Dómom sv. Alžbety a Kostolom sv. Michala za národnú kultúrnu pamiatku.
Janka Fedorová
Zdroj: archív Juraj Halász
Odporúčané články
Bryndza, slovenský národný poklad, sa stáva čoraz obľúbenejšou súčasťou modernej kuchyne. Recept na plnené šampiňóny s bryndzovým krémom a pažítkou predstavuje chutné spojenie tradičných chutí a jednoduchého, no elegantného občerstvenia, ktoré sa hodí na každú príležitosť.
Každoročne vznikne na Slovensku približne 200 požiarov spôsobených nepozornosťou pri varení alebo zlým technickým stavom kuchynských spotrebičov. K 31. októbru tohto roku evidovali hasiči už 147 takýchto udalostí, pričom v desiatich percentách prípadov došlo aj k zraneniu.
Na Slovensku i vo svete si rímskokatolícka cirkev 1. novembra pripomína prikázaný sviatok Všetkých svätých, zatiaľ čo 2. november je venovaný Pamiatke zosnulých, známej ako Dušičky. Počas týchto dní ľudia tradične navštevujú cintoríny, zapaľujú sviečky a zdobia hroby svojich blízkych. Spomienka na tých, ktorí už nie sú medzi nami, má korene hlboko v histórii a je spojená s dávnymi rituálmi i kresťanskou nádejou na vzkriesenie.
