Pri veľkej smutnej vŕbe v Ďurkove vyvieral kedysi liečivý prameň

Majestátna a nezvyčajne veľká vŕba vyrástla kedysi v panstve rodu Rakovských v Ďurkove v okrese Košice-okolie. Bol to vysoký strom s dlhými zvesenými konármi, ktorého zjav ľudí podnietil dať mu prívlastok smutná. 

„Strom bol velikánsky. Aj poľnohospodári, poľovníci či školáci hovorili – stretneme sa pri smutnej vŕbe,“ opísal starosta obce Ondrej Valik, ktorého dedo a pradedo kedysi pracovali ako hájnici na panstve.

Rakovskí, ktorí žili v Ďurkove, boli poslednými zemepánmi obce. Podľa starostu sa k stromu viazali strašidelné, ale aj veselé príbehy. 

Liečivý prameň 

Pod vŕbou vyvieral prameň, spomína si rodáčka z Ďurkova, dokumentaristka a regionálna historička Marta Čiderová. Domnieva sa, že vŕbu tam pravdepodobne zasadil zemepán, aby vytvárala tieň. „Prameň dostal pomenovanie hoscova voda,“ povedala.

Hoscec bolo pomenovanie, ktorým kedysi ľudia nazývali nemoc s bolesťami v brušnej dutine. Presný význam miestneho názvu prameňa však nie je známy. „Ale rozhodne sa vzťahoval ako liek k bolestiam, preto aj tú vodu chodili ľudia načierať z prameňa. Bola to dobrá, zdravá voda,“ myslí si Ďurkovčanka a kronikárka.

Voda z prameňa tiekla ešte v roku 1905 aj do miestnej kúrie, fontány v historickom parku a do rybníčka, ktorý doteraz v obci existuje. 

Miesto zábavy 

Smutná vŕba bola nielen miestom stretávania sa obyvateľov obce, ale aj mladých ľudí, ktorí si pod ňou zaspievali a zabavili sa. „Ako dievča som tam chodievala s kamarátkami si posedieť do trávy pod smutnú vŕbu a dodnes si pamätám, ako sme počúvali zurčanie pramienka,“ zaspomínala si Čiderová.

Dodala, že sa o nezvyčajne veľkej vŕbe hovorilo aj ako o orientačnom bode vo vojenských mapách. Upozornila, že vŕba je odjakživa tajuplným stromom, ktorému sa ľudia zverovali so svojimi tajomstvami. 

Doteraz nie je jasné, koľko rokov rástla v Ďurkove impozantná vŕba.  Rodáčka a kronikárka Marta Čiderová predpokladá, že ju zasadili majitelia kúrie koncom 18. storočia alebo začiatkom 19. storočia, keď vysadili aj park.

Celý areál mal okolo štyroch hektárov, park zdobili cudzokrajné dreviny a kríky, bola tam aj ovocná, zeleninová záhrada a skleník s kvetmi a trojpodlažná sýpka. Osud smutnej vŕby bol zavŕšený približne pred 25 rokmi, rovnako ako jej názov – smutne. „Majitelia záhrady, ktorí ju vlastnili, ju spílili,“ konštatoval starosta.

Na mieste zostal len drevený kríž s plechovou strieškou, ktorý je dnes značne poškodený. 

(TASR, JH)

Čítajte aj: 

• Prameň v Buzici postaví na nohy každého zhýralca
• Obľúbený košický minerálny prameň volajú po českom generálovi
• Vďaka prameňu nad Rožňavským Bystrým sa vraj ženám rodia dvojčatá