Špagety pre prostitútky alebo mäso spod sedla?
Niektoré jedlá, ktoré dnes patria k veľmi populárnym, majú naozaj veľmi zaujímavý pôvod. Pozrite si, čo sa dozviete o obľúbených špagetách či maďarskom guláši.
O slávnej omáčke na špagety s názvom Puttanesca sa hovorí, že si ju vymysleli prostitútky, ktoré náročný harmonogram donútil pripravovať rýchle jedlá. Medzi dvoch klientov potrebovali vtesnať rýchlu prestávku na jedlo, a tak si začali pripravovať omáčku, ktorá je za chvíľu hotová. Aj samotný názov o tom vypovedá, keďže Puttana po taliansky znamená prostitútka.
Existujú však aj iné príbehy spojené s touto omáčkou. Niektorí veria, že ju vymyslel majiteľ reštaurácie, do ktorej mu pred záverečnou prišlo priveľa hostí. Nemal dosť surovín na prípravu jedla pre nich všetkých, a tak pomiešal všetko, čo našiel. V takom prípade by sa však nedal spojiť názov, ktorý v preklade znamená „prostitútka“, s touto omáčkou.
Lepšie je na tom tretí príbeh, podľa ktorého sa názov Puttanesca zaužíval, pretože v tej omáčke je snáď všetko – presne tak, ako bolo všetko v prostitútke.
Puttanesca je paradajková omáčka na špagety, o ktorej by sa dalo povedať, že je v nej všetko, čo chladnička dala. Okrem samotných paradajok sa do nej pridávajú čierne olivy, ančovičky, kapary, čili paprička, cesnak a petržlenová vňať.
[ad][/ad]Jedlo s dávkou konského potu
Niektorými milovaní, niektorými zatracovaní tatársky biftek vznikol tiež veľmi zaujímavým spôsobom. Jeho korene siahajú do čias Džingischána, ktorý zjednotil mongolské kmene. Jeho bojovníci tiahli na Čínu a cestou nemali možnosť vyberať si jedlá z ponukových lístkov luxusných reštaurácií. Začali rozmýšľať, čo teda budú jesť a napadla ich myšlienka, ktorá sa vypracovala až do dnešného tatárskeho bifteka.
Teplo mongolských stepí im neumožňovalo prenášať veľa jedla, pretože by sa pokazilo. Prišli na to, že surové jedlo vydrží v tom teple viac. Občas zabili nejaký ten dobytok a bratsky sa o mäso rozdelili. Aby mäso nebolo na priamom slnku a aby nepodliehalo výkyvom teploty, dal si každý svoj kúsok pod sedlo. Teplota tam bola pomerne stála, slnko tam nepálilo, a ešte k tomu sa výborne mäso premiešalo s konským potom, čím sa osolilo. Keď prišiel ten správny čas a bojovník vyhladol, vybral mäso spod sedla, možno aj vďačne pohladkal koňa za výborné osolenie a ochutenie, ak mal pri sebe surové vajce a cibuľu, tak to s mäsom premiešal a tatársky biftek bol na svete.
Geografické omyly
Niektorým jedlám prischol prívlastok, ktorý ich zaraďuje k určitej krajine alebo mestu. Pravda je však taká, že nie vždy sa tento prívlastok dáva práve podľa miesta vzniku daného jedla.
Niektoré pramene spájajú Viedenský rezeň s menom Leopold Grunzmüller, ktorý bol hlavným kuchárom cisára Ferdinanda. Mohlo by sa zdať, že rezeň je teda naozaj rakúsky. No pravda je taká, že do Rakúska ho priniesol maršal Radetzky z Milána. A dokonca to vyzerá tak, že viedenský rezeň jedli už dávno predtým Španieli, ale nazývali ho Andalúzsky rezeň. Tam ho pravdepodobne priniesli Arabi z Blízkeho východu. Že by si Viedeň privlastnila niečo, čo v podstate patrí Arabom?
Podobným príkladom je aj maďarský guláš. Slovo guláš sa skladá z dvoch slov, a to „gul“ a „as“, čo sú turecké slová a vo voľnom preklade to znamená mäso pre vojakov. Spája sa to s obdobím, keď turecké vojská obliehali Pešť a Budín. Pridávali tam štipľavé papričky, aby predišli tráviacim problémom. Vojak s pokazeným žalúdkom predsa nie je žiadna výhra. Maďari hneď pochopili, že toto jedlo bude patriť k tým lepším, a tak vyšľachtili novú odrodu štipľavých papričiek, aby to bolo jemnejšie, a guláš si privlastnili.
[ad2][/ad2](TASR)
Odporúčané články
Bryndza, slovenský národný poklad, sa stáva čoraz obľúbenejšou súčasťou modernej kuchyne. Recept na plnené šampiňóny s bryndzovým krémom a pažítkou predstavuje chutné spojenie tradičných chutí a jednoduchého, no elegantného občerstvenia, ktoré sa hodí na každú príležitosť.
Tento recept ponúka chutný a zdravý spôsob, ako pripraviť papriky so sviežou plnkou z bulguru, fety a aromatických byliniek. Skvelá voľba pre ľahší obed alebo večeru.
Na Slovensku i vo svete si rímskokatolícka cirkev 1. novembra pripomína prikázaný sviatok Všetkých svätých, zatiaľ čo 2. november je venovaný Pamiatke zosnulých, známej ako Dušičky. Počas týchto dní ľudia tradične navštevujú cintoríny, zapaľujú sviečky a zdobia hroby svojich blízkych. Spomienka na tých, ktorí už nie sú medzi nami, má korene hlboko v histórii a je spojená s dávnymi rituálmi i kresťanskou nádejou na vzkriesenie.