Spev je pre Luciu to najkrajšie hobby a vynikajúci relax
Ženský zbor Českého spolku v Košiciach oslavuje tohto roku okrúhlu „dvadsiatku“. Je jediným speváckym telesom na Slovensku, ktorý propaguje českú kultúru aj v iných krajinách.
Učiteľka Lucia Grünwaldová-Kysilková v ňom spieva už 13 rokov.
Umelecké korene
K umeniu má Lucia veľmi blízko. Jej starý otec Ján Grünwald bol prvým dirigentom Komorného sláčikového orchestra Musica Iuvenalis, ktorý vznikol v roku 1964 pri vtedajšej Ľudovej škole umenia, neskôr dirigoval aj orchester v Štátnom divadle. Babička robila v Štátnom divadle inšpicientku a ocko tam tancoval v balete. „S Komorným sláčikovým orchestrom Musica Iuvenalis náš zbor spolupracuje dodnes. Od roku 1997 je jeho dirigentom Igor Dohovič a v súčasnosti pôsobia pri Základnej umeleckej škole Márie Hemerkovej.“
A čo rozhodlo o tom, že sa bude venovať spevu? „Potrebovala som pre seba nejakú činnosť, pri ktorej by som dokázala relaxovať. Veľmi rada spievam a urobiť niekoho šťastným už len pri počúvaní našich piesní mi robí radosť,“ hovorí Lucia.
[ad][/ad]Dobrý kolektív
Lucia chodí do zboru niekedy aj s celou rodinou. „Asi spievame pekne, keď moji dvaja synovia vydržali na skúške či predstavení tichúčko počúvať. Aj manžel nás chodí natáčať či fotiť. Sme veľmi dobrý kolektív, máme sa rady, rozprávame sa aj o problémoch či radostiach našich životov, pomôžeme si a v neposlednom rade máme spoločné zážitky.“
V speváckom zbore je zhruba 25 žien. Ich počet nie je stály, pretože nie vždy každá z nich môže prísť. „Patrím medzi tú mladšiu generáciu, ale medzi sebou máme napríklad aj 80-ročnú Katarínu Heumannovú, ktorá spieva aj sólové skladby. Chodí na každú skúšku, ktorú máme raz do týždňa, aj keď jej niekedy zahapruje zdravie. Má vynikajúci sluch a na svoj vek vyzerá fakt veľmi dobre.“
Na cestách
Spev, ale aj cestovanie sú Luciine hobby. „Musím povedať, že okrem vystúpení na Slovensku a v Čechách sme precestovali Švajčiarsko, Rakúsko, Poľsko či Maďarsko. Spolupracujeme s miestnymi českými spolkami, pozývajú nás koncertovať pri rôznych príležitostiach súvisiacich s českými tradíciami, sviatkami a rôznymi udalosťami,“ predstavuje prednosti spolupráce. Takto členky zboru spoznávajú aj rôzne krajiny, ich kultúru či pamiatky. „Inak by som sa asi ťažko dostala na Mont Blanc. Páčila sa mi Viedeň, Ženeva, Budapešť a, samozrejme, aj Praha. V priebehu roka zvykneme mať do dvadsať koncertov.“
Nocľah v bunkri
Predstavenia „vo svete“ prinášajú s odstupom času aj úsmevné zážitky. „V Ženeve sme mali spievať pre českú menšinu. Od predsedníčky českého spolku Dagmar Takácsovej sme sa dozvedeli, že budeme spať v bunkri. Verte, že nás to všetky pobavilo. Smiať sme sa prestali až vtedy, keď sme sa šli ubytovať. Miestnosť bola bez okien a v nej trojposchodové postele… A my máme medzi sebou aj 80-ročné ženy,“ hovorí teraz už s úsmevom Lucia a dodáva, že ešte aj záchody boli spoločné pre ženy aj mužov. „Na toalete nebol dokonca ani papier, a tak som z kabínky zakričala, aby mi niekto pomohol. Od vedľa sa ozval hlas jedného hosťujúceho sólistu z opery: „Lucka, na ktorom si záchode? Podám ti!“
S úsmevom spomína aj na slávnostný koncert v Prahe, ktorý bol v Národnom múzeu na Václavskom námestí. „Nemali sme sa tam kde prezliekať, a tak nám ako šatňa poslúžilo schodisko. Musím povedať, že žiadna z nás nie je muzeálny typ, ale keď okolo nás kráčala skupina študentov, ktorí si boli pozrieť expozíciu, mali z nás určite pekné zábery.“
[ad2][/ad2]Vo vlastnej réžii
Na zájazdoch sa väčšinou samé starajú o všetko. Financie získavajú prostredníctvom rôznych grantov. „Keď ideme niekam spievať, tak si zisťujeme, ako to tam majú napríklad s aparatúrou, reproduktormi a podobne. Stalo sa, že sme si aparatúru museli priniesť. A tak sme ťahali všetky reproduktory a aj klavír so sebou. Spotené sme to vynosili do koncertnej sály a tam sme zistili, že všetko máme pripravené,“ spomína si na nie veľmi príjemné zážitky Lucia.
Koncerty trvajú niekedy aj dve hodiny. „Stalo sa raz, že jednej našej členke prišlo dokonca zle a museli sme hľadať stoličku a posadiť ju. Ale koncert s nami nakoniec dospievala.“
Spolupráca s divadelníkmi
Najväčší úspech ženského zboru majú Vianočné koncerty, dnes už tradične v Dome umenia, kde si poslucháči môžu vypočuť nielen spev, ale aj umenie slova. „Zúčastnili sme sa známeho festivalu Foerstrovy Osenice v Čechách, zorganizovali sme výmenné koncerty so zborom z Jičína, spolupracujeme s košickými orchestrami, ako Camerata Letitiae, Musica Iuvenalis či pražským kvartetom Martinů. Často s nami vystupujú členky divadelného zboru, ako aj sólisti opery Štátneho divadla v Košiciach. Už 17 rokov so zborom spolupracuje barytonista Marián Lukács alebo Michaela Váradi, ktorá spieva koloratúrny soprán,“ vymenúva Lucia.
Bohatý repertoár
Ženský zbor spieva sakrálne skladby, české ľudové piesne, skladby klasických i moderných skladateľov. „Naštudovali sme si aj veľké diela, ako napríklad Otvíraní studánek od Bohuslava Martinů, Pergolessiho Stabat Mater či České vianočné omše. Vydali sme už aj niekoľko cédečiek,“ predstavuje repertoár Lucia a dodáva, že ich dirigentkou je Monika Tomčáková.
Väčšinu skladieb majú nacvičenú so sprievodom klavíra, na ktorom ich dlhoročne sprevádza Zuzana Žegleňová. „Starostlivosť o noty, kostýmy, fotografovanie a podobne máme podelené medzi sebou. Ja sa starám o noty, fotografovanie, aparatúru a taktiež zastrešujem určité sólové party v piesňach a spievam hlavne druhý soprán.“
Svoje vystúpenia majú ženy hlavne v rôznych koncertných sálach, chrámoch či kostoloch, pretože práve na takéto miesta zborový spev patrí. „Nevyhýbame sa však ani predstaveniam vonku. Pre mňa bolo určite nezabudnuteľné vystúpenie v Ždiari pod Vysokými Tatrami, rada spomínam aj na koncert pri pomníku Jana Palacha vo švajčiarskom meste Vevey, kde sme spievali aj pri Ženevskom jazere.“
Tešia sa na Vianoce
V Ženskom zbore Českého spolku v Košiciach spieva okrem Lucie aj veľa ďalších učiteliek. „Ja noty poznám, pretože som chodila do ľudovej školy umenia. Ale mám kolegyne, ktoré ich nepoznajú. Na druhej strane majú vynikajúci sluch, a tak im spev nerobí žiadny problém. Momentálne sa pripravujeme na náš vrchol sezóny. Každoročne vystupujeme v programe České Vánoce, ktoré organizuje Český spolok v Košiciach. Koncert budeme mať 9. decembra v Dome umenia,“ dodáva na záver Lucia.
Česká komunita sa na Slovensku stala národnostnou menšinou po rozdelení spoločného štátu a vzniku samostatnej republiky 1. januára 1993. Tohto roku oslavuje svoje 25. výročie vzniku. O päť rokov neskôr vznikol Ženský zbor Českého spolku v Košiciach. Toto hudobné teleso je čisto amatérskym zoskupením. Úspešne účinkuje na samostatných koncertoch na Slovensku, ale aj v zahraničí. Zbor je jediným umeleckým súborom českej národnostnej menšiny v Slovenskej republike, ktorý však spolupracuje aj s ostatnými menšinami na Slovensku.
Poznáte zaujímavých Košičanov, ktorí sú podľa vás výnimoční? Poznáte Košičanov, ktorí sa presadili v zahraničí alebo vedú zaujímavý život? A čo tak cudzinci, ktorí našli domov u nás, v metropole východu? Zašlite nám váš tip! Za každý uverejnený získate 10 eur.
[ad3][/ad3]
Odporúčané články
Jahňacie ragú je jedlom, ktoré zaručene poteší chuťové poháriky každého gurmána. S jemne duseným mäsom, aromatickými bylinkami a bohatou omáčkou z červeného vína sa toto jedlo stáva ideálnou voľbou na slávnostný obed či večeru. Prinášame vám osvedčený recept, ktorý premení obyčajný deň na kulinársky zážitok.
Každoročne vznikne na Slovensku približne 200 požiarov spôsobených nepozornosťou pri varení alebo zlým technickým stavom kuchynských spotrebičov. K 31. októbru tohto roku evidovali hasiči už 147 takýchto udalostí, pričom v desiatich percentách prípadov došlo aj k zraneniu.
Na Slovensku i vo svete si rímskokatolícka cirkev 1. novembra pripomína prikázaný sviatok Všetkých svätých, zatiaľ čo 2. november je venovaný Pamiatke zosnulých, známej ako Dušičky. Počas týchto dní ľudia tradične navštevujú cintoríny, zapaľujú sviečky a zdobia hroby svojich blízkych. Spomienka na tých, ktorí už nie sú medzi nami, má korene hlboko v histórii a je spojená s dávnymi rituálmi i kresťanskou nádejou na vzkriesenie.