Už v minulosti platilo “Na svätého Štefana, veselo až do rána”
Druhý sviatok vianočný, 26. december, bol už v minulosti spojený s veselými zábavami, tancovačkami, návštevami príbuzných a priateľov. Na svätého Štefana sa zároveň pripisoval veľký význam čerstvej vode. Dedinskí chlapci zobrali kone a brodili ich po potoku alebo snehu, aby boli zdravé.
Keď sa vrátili domov, obsypali ich ovsom, aby boli ešte zdravšie. Starí a chorí ľudia si umyli v studenej vode tvár a ruky, aby sa im vrátilo zdravie. V niektorých obciach sa ľudia navzájom oblievali studenou vodou. Dievky si umývali nohy, aby boli pri práci svieže a v tanci s mládencami rezké, píše etnografka a historička Zora Mintalová Zubercová v novej knihe „Výročné sviatky a zvyky. Obrazový sprievodca životom našich predkov“.
Vo väčšine rodín mali na sviatočný obed slepačiu polievku s domácimi rezancami, pečenú hus alebo kačku, po obede koláč. Neskôr sa všetci teplo obliekli a vybrali sa na návštevu k príbuzným a susedom. Ak mal niekto krstné meno Štefan, spolu oslávili jeho meniny. V mestách išli do kostolov vypočuť si koncerty a cirkevné zbory. Na Štefana sa každý tešil na veselo strávený deň, oslavy a tanečné zábavy. Nie nadarmo sa hovorievalo „Na svätého Štefana, veselo až do rána“. Zábavy na dedine organizovali mládenci z mládeneckých spolkov. Bohatšie vydajachtivé dievky si obliekli nové, ostatné vyžehlené a naškrobené časti sviatočného ľudového odevu, zaplietli vlasy do vrkočov, pridali stuhy, mašle.
Od sviatku svätého Štefana chodili po mestách potulní bábkari, študenti i deti zo sirotincov a hrali bábkové hry. Deti v Košiciach aj v iných väčších mestách mali už koncom 19. storočia klziská, kde dokonca vyhrávala živá hudba. Na dedinách a v mestečkách boli v obľube divadelné predstavenia, ktoré nacvičil učiteľ so staršími žiakmi alebo s ochotníkmi. „V mestách bývali súkromné večierky, koncom 19. storočia plesy a bály. Zahanbiť by sa nedali ani majitelia kaštieľov, ktorí usporadúvali okázalé zábavy,“ uviedla Mintalová Zubercová. Rodičia a ich dospelé dcéry tancovali a zabávali sa. Ak išli dcéry na zábavu bez rodičov, išla s nimi gardedáma, staršia vážená dáma, ktorá na slečny dohliadala.
(SITA,ma)
Odporúčané články
Ryžový nákyp so slivkovým lekvárom patrí k tradičným sladkým jedlám, ktoré voňajú detstvom a domácou pohodou. Jemná ryžová hmota, našľahaná s vajíčkami, sa v rúre spája so šťavnatou vrstvou lekváru a vytvára sýty dezert či sladký obed, ktorý zasýti aj poteší.
Na druhý deň po slávnosti Božieho narodenia si cirkevná tradícia každoročne pripomína svätého Štefana, prvého kresťanského mučeníka. Tento sviatok, ktorého korene siahajú približne do roku 380, symbolicky dopĺňa vianočné obdobie a pripomína veriacim hodnoty neochvejnej viery, osobnej odvahy a hlbokej schopnosti odpúšťať aj v tých najťažších životných skúškach.
Vianoce vnímame ako sviatky hlboko zakorenených zvykov, no mnohé z nich sú v našom regióne relatívne nové, ako napríklad jedenie rýb. Etnologička Marta Botiková z Univerzity Komenského približuje, že symbolika Štedrého dňa sa v priebehu desaťročí výrazne vyvíjala.
