V Botanickej záhrade žijú virtuálni tučniaci

Zahrať sa s virtuálnymi tučniakmi môžu návštevníci najnovšej výstavy v Botanickej záhrade v Košiciach. V rámci tzv. rozšírenej reality vidí návštevník na plátne svoj reálny obraz a zároveň modely tučniakov, ktoré sa pohybujú a reagujú na jeho správanie. Chodia sem a tam, narážajú do jeho nôh, padajú, kĺžu sa po bruchu alebo sa skrývajú.

Inštaláciu s názvom Tučniaky v rozšírenej realite slávnostne otvorili v pondelok (18.9.) v Botanickej záhrade Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) spolu s výstavou fotografií Antarktída 2017. Išlo o sprievodné podujatia v rámci otvorenia nového akademického roka. Projekt s virtuálnymi tučniakmi vytvorili študenti a zamestnanci Ústavu informatiky Prírodovedeckej fakulty (PF) UPJŠ v spolupráci s technologicko-kreatívnym štúdiom Matsuko. Rozšírená realita znamená spojenie reálneho sveta s virtuálnym.

„Virtuálny svet sa vloží do reálneho sveta a v rámci toho tie virtuálne časti interagujú s reálnym svetom, v tomto prípade tučniaky s konkrétnymi ľuďmi. Tučniaky majú predvolené určité správanie, čiže tučniak za vami príde a vie sa nejakým spôsobom správať,” uviedol vedúci Ústavu informatiky Pavol Sokol. Výber tučniakov sa pritom tematicky spojil s výstavou o Antarktíde.

Študenti majú ešte ďalšie možnosti, ako technológiu vylepšovať a pridávať zaujímavé interakcie. Okrem senzoru na snímanie polohy človeka to môžu byť napríklad zvukové senzory, aby zážitok z inštalácie bol ešte lepší. Možnosťou je aj implementácia tzv. behaviorálnych modelov s vdýchnutím špecifických osobností jednotlivým tučniakom, ktoré by sa tak v správaní odlišovali medzi sebou.

Autorom vystavených fotografií o Antarktíde je profesor Martin Bačkor z Katedry botaniky Ústavu biologických a ekologických vied PF UPJŠ. Snímky vytvoril na prelome rokov 2016/2017 počas česko-slovensko-tureckej expedície na bielom kontinente. Miestom jej pobytu bola polárna stanica Johanna Gregora Mendela na ostrove Jamesa Rossa, ktorá je účelovým pracoviskom Masarykovej univerzity (MU) v Brne. UPJŠ sa na podieľala na ekofyziologických výskumoch chladnomilnej vegetácie na dlhodobých experimentálnych plochách, najmä zbere údajov o mikroklíme a fyziologickej aktivite machorastov a lišajníkov.

„Chceli sme takýmto spôsobom prezentovať návštevníkom, ako približne vyzerá príroda na Antarktíde. Veľká časť záberov je z morského pobrežia, kde príliv každý deň pritláča nové ľadové kryhy a tie sa tam potom rozpustia. Vďaka rozmanitosti tvarov a veľkostí mnohé vyzerajú veľmi zaujímavo,” priblížil Bačkor. Na snímkach nechýbajú ani obyvatelia tejto chladnej oblasti, s ktorými sa vedci stretávali – tulene, uškatce či (reálne) tučniaky. Výstavy podľa plánu potrvajú do polovice októbra. 

(TASR)