V týchto krajinách majú najčistejšiu vodu na kúpanie

Cyprus, Grécko, Malta a Rakúsko majú najčistejšiu vodu na kúpanie v Európe. Vo štvrtok to oznámila Európska agentúra pre životné prostredie (EEA), kontrolný orgán EÚ so sídlom v dánskej metropole Kodaň.

Tieto štyri krajiny dostali „výbornú“ známku za najmenej 95 percent ich vody na kúpanie, uviedla Európska komisia a EEA.

Na Cypre zaznamenali najvyššiu kvalitu vody až na 99,1 percentách všetkých tamojších miest určených kúpanie.

Kvalitu vody testovali v roku 2018 na vyše 22-tisíc plážach, riekach a jazerách v celej Európe, teda v 28 členských krajinách EÚ, ale aj v nečlenských štátoch ako Švajčiarsko a Albánsko.

V 28 skúmaných členských krajinách EÚ dosiahlo “výbornú” známku 85 percent miest na kúpanie – je to mierny nárast v porovnaní s rokom 2017, uviedla tlačová agentúra DPA.

Faktorom, ktorý sa o to pričinil, je vylepšenie čistenia odpadových vôd za posledné štyri desaťročia, oznámil šéf EEA Hans Bruyninckx. Ďalšie výzvy však zostávajú a je ich celá škála, od „odstránenia znečistenia plastami až po ochranu morského života“, dodal Belgičan Bruyninckx.

„Zlá kvalita vody“

Testy z 30 krajín ukázali, že približne 1,3 percenta vody na kúpanie – celkovo 301 lokalít – dosahuje hodnotenie „zlá kvalita vody“, čo predstavuje riziko takých ochorení, ako je napríklad hnačka. To je mierny pokles oproti roku 2017.

Znečistenie odpadovou vodou, splaškami či výlučkami hospodárskych zvierat boli v roku 2018 hlavnými zdrojmi zlej kvality vody. Záplavy či husté lejaky môžu priniesť ďalšie znečistenie, ak ich odnesie do riek, jazier a morí, uvádza sa v správe.

Krajinami s najväčším počtom lokalít s vodou na kúpanie, ktorá vlani nespĺňala normy EÚ, boli Taliansko (89), Francúzsko (54) a Španielsko (50).

Stredozemné more sa plní plastom, môžu za to aj dovolenkári 

V Stredozemnom mori skončí každý rok viac než 500-tisíc ton plastového odpadu, pričom k tomuto množstvu významne prispievajú aj dovolenkári. Konštatuje to správa, ktorú v piatok zverejnil Svetový fond na ochranu prírody (WWF).

„Mnohí z nás v týchto dňoch plánujú svoju dovolenku v Egypte, Turecku či v krajinách južnej Európy. Štúdia hovorí, že vďaka nám dovolenkárom stúpa v lete množstvo plastového odpadu v niektorých lokalitách, napríklad v Taliansku, až o 30 percent,“ vysvetľuje riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann.

V Stredozemnom mori podľa správy v tejto chvíli pláva asi 247 miliárd kusov plastov, pričom v roku 2050 to bude štvornásobok. Správa predpokladá, že polovica plastového odpadu sa do mora dostane z pobrežia a asi 30 percent prinesú rieky z pevniny. Z mora sa potom odpad vyplavuje späť na pobrežie. Každý deň sa na každom kilometri pláže nahromadí päť kilogramov plastových odpadkov.

„Verím, že i tieto čísla prispejú k zmene nášho správania, pretože oddychovať neznamená nechať za sebou spúšť. Musíme si uvedomiť, že Stredozemné more je pomerne uzavreté. Ak sa plastová taška rozloží asi za 20 rokov a plastový pohárik od kávy za 50 rokov, tak to, čo dnes necháme na pláži, tam nájdu ešte deti našich detí,“ dodáva Plassmann.

Najviac znešistené

Najviac znečistené je podľa správy pobrežie tureckej Cilicie a pláže v okolí Tel Avivu, Alexandrie, Barcelony, Valencie, Benátok či Marseillského zálivu. Organizácia preto plánuje od júla do decembra cestovať po mori a na plážach vysvetľovať turistom a obyvateľom dôsledky plastového znečistenia.

Podľa WWF nesú svoj diel zodpovednosti aj vlády pobrežných krajín. „Všetky krajiny musia pristúpiť k zmenám v systéme – drasticky znížiť produkciu a spotrebu plastov, investovať do zlepšenia procesu recyklácie a opätovného využitia všetkého plastového odpadu,“ odporúča riaditeľ WWF Stredomorie Giuseppe Di Carlo.

Krajiny okolo Stredozemného mora vyprodukujú ročne 24 miliónov ton plastového odpadu, z toho 72 percent končí v riadnom zbere, väčšinou na skládke. Len 3,9 milióna ton sa recykluje. Ďalších 6,6 milióna ton sa vôbec nevyzbiera a končí v prírode, prípadne sa vyzbiera a končí na nelegálnych skládkach či skládkach, ktoré nespĺňajú limity.