Vianočné zvyky a tradície majú svoju symboliku. Ktoré z nich dodržiavate?
Vianoce sú najkrajším sviatkom roka, ktorý spája rodiny a nesie so sebou bohatú symboliku a zvyky. Mnohé z nich majú hlboké historické korene a prešli významnými zmenami. Aké tradície však pretrvávajú dodnes? Pozrime sa na tie najvýznamnejšie, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou slovenských Vianoc.
Tradičné vianočné jedlá
Ryba ako symbol kresťanstva sa na štedrovečerný stôl dostala až v období medzivojnovej Československej republiky. Predtým sa na Slovensku jedli najmä pôstne jedlá, keďže mäso bolo vyhradené na Prvý sviatok vianočný. Štedrovečerné menu pozostávalo z kyslej polievky, ako je kapustová alebo šošovicová, a múčnych jedál, medzi ktoré patrili opekance, pupáčky či bobáľky. Na Žitnom ostrove sa už v minulosti pripravovala rybacia polievka, čo naznačuje regionálne rozdiely v tradíciách.
Symbolika vianočných chodov
Štedrá večera začínala modlitbou, po ktorej si rodina podávala oblátky s medom a cesnakom. Med mal symbolizovať sladkosť života a cesnak chránil pred chorobami a zlými silami. Gazdiná často urobila členom rodiny krížik na čelo medom ako požehnanie. Pre zosnulých členov rodiny sa v niektorých domácnostiach symbolicky prestieralo miesto pri stole. Neodmysliteľnou súčasťou sviatočného večera bolo víno, koláče a hriata pálenka osladená medom. Zaujímavými zvykmi boli rozbíjanie orechov a prekrajovanie jabĺčok, čo malo naznačiť prosperitu v novom roku.
Vianočný stromček ako novodobá tradícia
Zdobenie vianočného stromčeka je tradícia, ktorá pochádza z nemeckého protestantského prostredia. Na Slovensku sa prvýkrát spomína v polovici 19. storočia, kedy bol stromček ozdobou detskej opatrovne v Trnave. Symbol zeleného stromčeka sa spája so zdravím, nádejou a sviežosťou života.
V medzivojnovom období boli stromčeky skromne zdobené a darčeky pod nimi boli praktické – oblečenie, topánky alebo domáce potreby. Až s rozvojom spotrebného priemyslu a lepšou ekonomickou situáciou sa darčeky stávali bohatšími, pričom hlavnú pozornosť dostali deti.
Novoročné oslavy a zábava
Zatiaľ čo Vianoce boli považované za rodinný sviatok, Nový rok sa oslavoval v širšej spoločnosti. Ľudia sa stretávali, zabávali a víno či hriata pálenka nechýbali ani počas týchto chvíľ. Tento kontrast medzi pokojnými Vianocami a veselým Novým rokom sa zachoval dodnes.
(FG)
Odporúčané články
Silvestrovské oslavy, ktoré dnes považujeme za samozrejmú súčasť konca roka, majú hlboké korene v histórii. Ich pôvod siaha až do antických tradícií Babylončanov a Rimanov, ktorí oslavovali príchod nového roka rituálmi a obradmi na zabezpečenie šťastia a úspechu. Kresťanstvo si tieto tradície osvojilo a prispôsobilo, čím položilo základy moderných silvestrovských osláv.
Zatiaľ čo väčšina Slovákov má už sviatky za sebou, pre rusínsku komunitu na Slovensku sa najväčšie oslavy ešte len začínajú. Rusíni, ktorí dodržiavajú starý Juliánsky kalendár, slávia Vianoce 6. januára, na Troch kráľov. Tento deň, známy ako Roždestvo Christovoj, alebo Kristovo narodenie, je plný tradícií a symboliky, ktoré pretrvávajú generácie.
Vianočné sviatky sú každoročne obdobím, keď sa miliardy ľudí na celom svete stretávajú so svojimi rodinami, aby spoločne oslávili pokoj, radosť a lásku. Pre kresťanov sú však Vianoce oveľa viac – sú oslavou narodenia Ježiša Krista, ktoré je jedným z pilierov kresťanskej viery.
