VIDEO: Izru sme vyzbierali, zbytočne tam chodiť…

Každý hubár má svoj raj. Pre Košičanov Ďura Kaifera, Petra Timka a pre mňa je ním Izra. Krásne bukové a dubové lesy v Slanských vrchoch skrývajú množstvo zaručených miest, kde sa nám hubačka vždy vydarí. Ako všetci vášniví hubári, aj my máme „naše fleky“, hoci na ne chodia desiatky, ba aj stovky a ľudí.   Naše utorňajšie ráno sa začalo budíčkom o štvrtej hodine a zrýchleným presunom cez Kalšu ku jazeru Izra. Veď každý hubár chce byť na svojich flekoch prvý. „Je to v háji,“ trpko skonštatoval Peter, keď sme prišli do lesa. Ľudí tam bolo ako na košickej Hlavnej. A niekoľko skupín už korzovalo po našom „Veľkom fleku“.    

Túžba vyhrať

Sklamanie bolo obrovské, no túžba vyhrať ešte väčšia. „Niektorí cválajú stredom ako atléti,“ sucho konštatoval Juraj a rozhodol: „My pôjdeme krajom poza bučky.“ Stred veľkého „ihriska“ sme ignorovali. A vyplatilo sa! Už po chvíli nám prvé úlovky potvrdili, že sme zvolili dobrú taktiku. „Je to tu dosť strmšie, ale košíky sa začínajú plniť,“ natešene som sa pridal do debaty v partii. Aby sa však zaplnil ich celý objem, museli sme sa po Izre poriadne poprechádzať. Lesy sú tu nekonečné, hubárske fleky často aj kilometre od seba vzdialené. Postupne sme prešli „Veľký flek“, „Malé fleky 1 a 2“. A aj „Trojku vzadu“. „Oplatilo sa,“ vytešoval sa skeptik Peter. A to mal ešte len pol košíka utešených hríbov.  

Sen skutočnosťou

Vyrazili sme aj na „Maďare“. Tak voláme ďalšie, tentokrát ozaj len naše hríbovisko. Tam sme mladé nenašli. Ak sú, tak len veľké, no absolútne zdravé. „Dlhé nohy ako modelky a plavovlasé hlávky,“ sníval som nahlas cestou po hranici. Sen bol skutočnosťou. Štátna hranica s Maďarskom prechádza práve cez túto vyhľadávanú hubársku oblasť. „Zabudol som si občiansky,“ opäť strečkoval ako zálesák zarastený Peter. „Neboj, keď prídu pohraničníci, nejak im vysvetlíme, že nie si ʼmuhadžedínʼ a my prevádzači,“ usmial som sa pri predstave, ako nás niekde zatvoria.  

Bez Strmáku a Krúteného

Po dvoch hodinách sme mali plné košíky. A to sme obišli „Náš strmák“ a aj „Náš krútený flek“, ktoré patria k tým najradodajnejším. Na konci hubačky však dajú poriadne zabrať. „Izru sme vyzbierali, nemusíte tam chodiť!“ žartovali sme už pri aute s ďalšími prichádzajúcimi, ktorí len závistlivo vyvaľovali oči pri pohľade na naše kopcovito plné a poriadne ťažké koše. Samozrejme, nie je to pravda. Dobrý hubár vždy nájde svoj úlovok. Aj keby tade prešla armáda. Pochopiteľne, keď huby rastú. A teraz sa derú na svetlo božie akoby išlo o život… Hríby a suchohríby, kozáky, ale aj rôzne plávky, muchotrávky a ďalšie druhy jedlých i jedovatých húb, čo sme nechali v lese, jasne hovoria: RASTÚÚÚ!  

  Prečítajte si aj: Neviete čo máte v košíku? Navštívte odborníkov!   Foto: Ľuboš Bušo Ľuboš Bušo, tv:naša