Vítanie nového roka nebolo vždy také ako dnes
Silvestrovské oslavy, ktoré dnes považujeme za samozrejmú súčasť konca roka, majú hlboké korene v histórii. Ich pôvod siaha až do antických tradícií Babylončanov a Rimanov, ktorí oslavovali príchod nového roka rituálmi a obradmi na zabezpečenie šťastia a úspechu. Kresťanstvo si tieto tradície osvojilo a prispôsobilo, čím položilo základy moderných silvestrovských osláv.
Sviatok nesie meno po pápežovi Svätom Silvestrovi I., ktorý zomrel 31. decembra 335. Bol prvým pápežom po uznaní kresťanstva ako štátneho náboženstva v Rímskej ríši. Na jeho počesť sa posledný deň roka stal spomienkou na jeho odkaz a dostal jeho meno do kalendára. Naši predkovia prežívali prelom rokov v duchu očisty a poriadku. Na Silvestra upratovali domovy, vracali požičané veci a urovnávali dlhy. Podľa tradície si obliekali čisté šaty, aby symbolicky vstúpili do nového roka očistení od starostí starého.
Dôležité boli aj rôzne zvyky, ktoré mali zabezpečiť šťastie a zdravie. Smeti sa nevynášali, aby sa šťastie „nevyhodilo“ z domu, a pranie bielizne bolo zakázané, aby sa predišlo úmrtiam. Rovnako sa verilo, že jedlo na Silvestra môže ovplyvniť nasledujúci rok. Šošovica a mak mali priniesť peniaze, bravčové šťastie a bohatstvo, zatiaľ čo hydina, ktorá by „odletela“, sa neodporúčala.
Dnešné silvestrovské oslavy sú pestrejšie a flexibilnejšie. Každý ich môže prispôsobiť svojim predstavám. Obľúbenými aktivitami sú rodinné stretnutia, stretnutia s priateľmi, spoločenské akcie a polnočný prípitok. V posledných rokoch však čoraz viac miest upúšťa od tradičných ohňostrojov, ktoré nahrádzajú ekologickejšie svetelno-hudobné šou. Tieto moderné podujatia zohľadňujú ochranu zvierat a kvalitu ovzdušia, no zároveň poskytujú atraktívny program na privítanie nového roka.
Aj dnes si mnohí zachovávajú staré zvyky pri výbere jedál na Silvestra. Šošovica a bravčové zostávajú symbolmi hojnosti a šťastia. Na druhej strane, moderné kuchyne obohatili exotické ingrediencie, zelenina a nápoje, ktoré predtým neboli dostupné.
Zdroj:(SITA,tm/FG)
Odporúčané články
Na druhý deň po slávnosti Božieho narodenia si cirkev každoročne pripomína svätého Štefana, prvého kresťanského mučeníka. Tento sviatok, zavedený okolo roku 380, symbolicky dopĺňa Vianoce a pripomína vieru, odvahu a ochotu odpúšťať.
Ak hľadáte inšpiráciu na lahodné a výživné jedlo, tento recept je pre vás! Kombinácia chrumkavých batátových hranoliek, jemného tahini dipu a šťavnatých grilovaných kreviet vytvára dokonalú harmóniu chutí. Príprava je jednoduchá, no výsledok poteší chuťové poháriky každého gurmána.
Vianoce sú najkrajším sviatkom roka, ktorý spája rodiny a nesie so sebou bohatú symboliku a zvyky. Mnohé z nich majú hlboké historické korene a prešli významnými zmenami. Aké tradície však pretrvávajú dodnes? Pozrime sa na tie najvýznamnejšie, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou slovenských Vianoc.
