Voda v meste: história a súčasnosť

Centrum Košíc vyzeralo kedysi inak ako ho poznáme dnes. Nemusíme ísť ani do ďalekej minulosti, aby sme to zistili. Ešte v 60-tych rokoch minulého storočia pretekala stredom Košíc rieka Hornád. Kam sa podela a prečo?

Voda vs. betón

Príroda stála doslova a do písmena v ceste modernizácii. Preto bola rieka z Mlynského náhonu v časoch socializmu odvedená kanálmi pod zem. „Dopravná situácia v meste sa neriešila podľa územného plánu. Doprava kolabovala a na Štefánikovej ulici sa tak vybudovala štvorprúdová cestná komunikácia, ktorá tam ale nemala čo robiť,“  prezradil nám predseda Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny Košice, Ladislav Rovinský.  Prvotná koncepcia obchvatu viedla západnejšou stranou stranou mesta – za Kuzmányho ulicou. Ako nám prezradil profesor architekt Peter Pásztor, plán sa nezrealizoval kvôli terénnej náročnosti tejto oblasti.

Spomienky

Viete si predstaviť, že by v dnešnej dobe, počas horúcich  letných mesiacov, prechádzali mestom cisterny plné studenej vody a osviežovali by rozpálené betónové ulice? Presne tak to vyzeralo v minulosti, keď bol Mlynský náhon plný vody. Postrekovacie vozy ju v ňom mohli pohodlne načerpať a následne tak  chladiť centrum Košíc. 

Člnkovanie na Mlynskom náhone bolo jedným z „naj“ zážitkov pre mnohých Košičanov. Napríklad, aj pre pána Halása: „Málokedy sa stane, že skoro v centre mesta sa člnkuje,“ spomína s úsmevom na perách. Býval priamo na Letnom kúpalisku, kde trávil aj svoj voľný  čas. Prezradil nám, že voda sa sem čerpala práve z Mlynského náhonu, prechádzala filtrami a slúžila tak na letné radovánky Košičanov.

Statika budov je narušená

V odbornej obci sa veľa diskutovalo o tom, či odviesť vodu z mesta a odkanalizovať centrum Košíc bolo správnym riešením. Tak ako odborníci, ani samotní Košičania to nepokladajú za najšťastnejší nápad. Voda v náhone totiž nebola len tak na okrasu. Stavby, ktoré okolo v nej už v stredoveku vyrastali, boli zakomponované do zavlažovaného geologického podložia. Najmä na budovách na Štefánikovej ulici vidieť, že múry praskajú a vznikajú na nich trhliny. „Pamätám si, že na Korčuliarskom pavilóne boli také praskliny, že do nich bolo možné vložiť celú ruku,“ opisuje svoju skúsenosť s jednou z najkrajších stavieb v Mestskom parku architekt Pásztor. Korčuliarsky pavilón našťastie zachránila aktuálna rekonštrukcia.

Dostatok vody v prípade požiaru?

Rameno Hornádu nám dnes nepripomínajú len popraskané budovy, ale aj krátky úsek Mlynského náhonu pri hoteli Yasmin. Tu sa už však atmosféra a aj rekreačné využitie vytratili. Tento úsek dal napustiť bývalý primátor Košíc Rudolf Schuster so zámerom, že by mal poslúžiť ako zdroj vody v  prípade požiaru mesta. Okrem iného sa z neho odvádza  voda, ktorá putuje do slávneho potôčika na Hlavnej ulici. Tento 15 centimetrov hlboký a 40 centimetrov široký pás vody je popri početných fontánach jedným z činiteľov, ktoré  zaručujú o čosi menšiu prašnosť a o trošku väčšiu vlhkosť v centre.  

Návrat vody

Symbolický návrat vody do mesta si Košičania pripomenuli v roku 2013. V rámci projektu EHMK sa cesta pod Jakabovým palácom úplne uzavrela.  Žiadne autá, ani zmienka o obvyklej hustej premávke. Len Mlynský náhon, cez ktorý sa mohli ľudia počas 24 hodín poprechádzať a vychutnať si aspoň z časti atmosféru, ktorá tam vládla kedysi. Umelci tu na steny múrov naprieč celým náhonom namaľovali modrú vlnu, ktorá má ľuďom pripomenúť, že to bolo kedysi koryto rieky plné vody.

Jazierko v strede zelenej oázy

Čím viac vodných plôch, tým menej je alergénov v ovzduší. Poďakujme teda za jediné jazierko, ktoré v historickej časti mesta nájdeme. V tesnej blízkosti bývaleho koryta Mlynského náhonu v Mestskom parku. V minulosti to bolo záplavové územie Hornádu. ,,Jazierko sa budovalo preto, lebo sa počítalo so zrušením Mlynského náhonu a bolo 3- krát také veľké ako je dnes,“ priblížil nám jeho históriu Ladislav Rovinský.

Koniec dobrý, všetko dobré

Prezradil nám, že v projekte EHMK 2013 sa s touto vodnou plochou vôbec nerátalo.  Na jeho mieste mal stáť akýsi prírodný amfiteáter. Jazierko si ale svoje miesto v parku nakoniec predsa len našlo, a to je rozhodne plusom.  „Je pekné a aspoň v meste máme kúsok prírody, relaxu. Zvyknem sem chodiť každý  druhý  deň,“ prezradila nám svoje dojmy z jazierka pani, ktorá tu kŕmila kačky.  Práve tie sú najväčšou atrakciou hlavne pre deti.

Spojenie moderného tvaru a vody

Zelenú oázu v centre Mestský park, dotvára aj veľkolepá fontána. Tá sa tu objavila v 90. rokoch 20. storočia a v roku 2013 prešla rekonštrukciou. Mnohí Košičania ani nevedia, že fontána dnes disponuje tým najmodernejším technologickým systémom, obdobným ako napríklad v Dubaji. Voda sa do nej dostáva aj vďaka  ďalšiemu vodnému prvku – kamennému potoku a obehovým čerpadlom cirkuluje rovno do fontány.  Ideálne riešenie ako sa v lete rýchlo a jednoducho osviežiť, či len tak zrelaxovať v príjemnom prostredí žblnkotajúcej vody. 

Mestský park sa tak stal jediným miestom v centre, kde si môžete naplno vychutnať spojenie prírody a vody, ktorá bola odjakživa súčasťou mesta, a podľa mnohých by ňou mala aj zostať.