Všetko je v bôboch
Čokoláda sa vyrába zo semien kakaovníka (kakaové bôby), ktorý rastie iba v tropických oblastiach strednej Ameriky, Karibiku, Indonézii a Afrike.
Semená (bôby) veľkosti mandle, musia vždy najprv prejsť fermentáciou (kvasením) počas 3 až 7 dní. Pri fermentácii prebehnú chemické reakcie, vďaka ktorým bôby dostanú čokoládovohnedú farbu. Táto fermentácia je tiež veľmi dôležitá, pretože surové semená sú veľmi trpké. Po usušení už bôby posielajú jednotlivým výrobcom čokolády. A ako sa bôby premenia na čokoládu
Postupy, výroby čokolády sa od svojich začiatkov veľmi nezmenil. Kakaové bôby sa dopravia do továrne, kde sa pred pražením, ktoré zvýrazní chuť, očistia a vytriedia. Práve po pražení plne vynikne čokoládová aróma. Potom sa bôby drvia, zbavujú šupiek a práve ošúpané a rozdrvené jadrá kakaových bôbov sú základnou surovinou pre výrobu kakaa a čokolády. Jadrá sa ďalej melú a drvia, až vznikne kakaová hmota (hustá tmavá pasta), ktorú môžete poznať ako kvalitnú čokoládu na varenie.
Tekutá kakaová hmota sa potom lisuje a získava sa tak kakaové maslo a po jeho oddelení zostane kakaový prášok. A keď sa potom kakaové maslo pridá do kakaovej hmoty, vzniká základ na výrobu čokolády, ktorý sa potom ďalej upravuje tak, aby ste v obchode našli presne takú čokoládu, akú si prajú dnešní spotrebitelia.
Foto: Shutterstock
Odporúčané články
Šťavnatá pečená hus s chrumkavou kožou patrí medzi najobľúbenejšie slávnostné jedlá slovenskej kuchyne. V kombinácii s dusenou červenou kapustou a domácimi lokšami vytvára tradičné menu, ktoré sa hodí na rodinný obed aj sviatočný stôl. Prinášame vám recept, vďaka ktorému si túto klasiku pripravíte aj doma.
Paradajková polievka s ryžou patrí medzi tradičné jedlá domácej kuchyne, ktoré si mnohí spájajú s detstvom. Je jednoduchá na prípravu, sýta a zároveň príjemne zahreje. Vďaka kombinácii paradajok, ryže a jemne dochuteného základu vznikne chutná polievka, ktorá je ideálna ako ľahký obed alebo večera.
Veľký piatok sa ako deň najprísnejšieho pôstu v živote našich predkov spájal s viacerými agrárnymi zvykmi, nechýbali ani rôzne magické úkony. Pre TASR to uviedla etnografka Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Ľudmila Mitrová.
