Vysokoškoláci sa podľa vedcov obávajú, že koronavírusom sa nakazia ich blízki
Vysokoškoláci sa v súvislosti s novým koronavírusom obávajú viac o blízkych než o seba. Vyplýva to z prvých výsledkov štúdie medzinárodného konzorcia zameranej na vplyv pandémie na život slovenských vysokoškolákov. Košickí vedci tiež zistili rodové rozdiely.
Za vedecký tím Katedry pedagogickej psychológie a psychológie zdravia Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (FF UPJŠ) v Košiciach o tom informoval Marián Gladiš.
Vysokoškoláci zapojení do štúdie udávali relatívne nízku úroveň obáv infikovania sa novým koronavírusom a prípadného ťažkého priebehu ich ochorenia.
[ad][/ad]Vyššie obavy u vysokoškoláčok
Naopak, ich zistenia poukázali na relatívne vysokú úroveň obáv vysokoškolákov vo vzťahu k možnému infikovaniu a ťažkému priebehu ochorenia COVID-19 u ľudí z ich blízkeho okolia. Košickí vedci v oboch prípadoch zistili rodové rozdiely – vysokoškoláčky udávali vyššiu úroveň obáv a zároveň sú disciplinovanejšie v dodržiavaní opatrení vlády SR.
„Relatívne vysoká úroveň obáv, vyššia v prípade vysokoškoláčok než vysokoškolákov, sa týkala aj skutočnosti, že lekári a nemocnice nebudú mať adekvátne zásoby zdravotníckeho materiálu, aby zvládli pandémiu,“ spresnila dekanka FF UPJŠ a vedúca košického výskumného tímu Oľga Orosová.
Rozhovory o ochorení
Po zavedení prvých opatrení súvisiacich so zamedzením šírenia nového koronavírusu viac ako 40 percent vysokoškolákov uvádzalo nezmenený kontakt s rodinou v čase pandémie a viac ako 75 percent účastníkov uviedlo, že zostali menej v kontakte s priateľmi.
„Zaujímavé je tiež zistenie, že až 85,7 percenta opýtaných uviedlo – 79 percent vysokoškolákov a 88,4 percenta vysokoškoláčok, že mali niekoho, s kým sa mohli porozprávať o akýchkoľvek intímnych a osobných otázkach počas pandémie,“ dodala.
Podľa Orosovej je uvoľňovanie opatrení možné aj vďaka zodpovednosti a disciplinovanosti spoločnosti vrátane vysokoškolákov, u ktorých je možné predpokladať vysokú lokálnu, ale aj medzinárodnú mobilitu.
Medzinárodné výskumné konzorcium, do ktorého sa zapojili aj košickí psychológovia, združuje výskumné univerzitné tímy z 25 krajín sveta. Koordinujúcou inštitúciou štúdie COVID-19 Multi-Country Student Well-being Study je Univerzita v Antverpách v Belgicku. Súčasťou skupiny výskumníkov FF UPJŠ sú okrem Orosovej aj Beáta Gajdošová a Jozef Benka. Do výskumu sa zapojilo 837 študentiek a študentov UPJŠ.
(TASR)
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Bryndza, slovenský národný poklad, sa stáva čoraz obľúbenejšou súčasťou modernej kuchyne. Recept na plnené šampiňóny s bryndzovým krémom a pažítkou predstavuje chutné spojenie tradičných chutí a jednoduchého, no elegantného občerstvenia, ktoré sa hodí na každú príležitosť.
Na Slovensku i vo svete si rímskokatolícka cirkev 1. novembra pripomína prikázaný sviatok Všetkých svätých, zatiaľ čo 2. november je venovaný Pamiatke zosnulých, známej ako Dušičky. Počas týchto dní ľudia tradične navštevujú cintoríny, zapaľujú sviečky a zdobia hroby svojich blízkych. Spomienka na tých, ktorí už nie sú medzi nami, má korene hlboko v histórii a je spojená s dávnymi rituálmi i kresťanskou nádejou na vzkriesenie.
Jahňacie ragú je jedlom, ktoré zaručene poteší chuťové poháriky každého gurmána. S jemne duseným mäsom, aromatickými bylinkami a bohatou omáčkou z červeného vína sa toto jedlo stáva ideálnou voľbou na slávnostný obed či večeru. Prinášame vám osvedčený recept, ktorý premení obyčajný deň na kulinársky zážitok.
