Zapaľovanie sviečok je znakom nesmrteľnosti duší a spomienkou na zosnulých

Sviatok Všetkých svätých a Deň pamiatky zosnulých sa slávia na našom území už niekoľko storočí, pričom pôvodné zvyky spojené so sviatkami pretrvávajú až dodnes.

Najrozšírenejšími aktivitami obyvateľov Slovenska v Deň pamiatky zosnulých zostávajú podľa Kataríny Popelkovej z Ústavu etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied (SAV) zapaľovanie sviečok na hroboch príbuzných a známych a návšteva cintorínov, na ktorých sú tieto hroby.

Sviatok všetkých svätých vznikol vo východnej kresťanskej cirkvi v štvrtom storočí ako spomienka na tých, čo pre vieru trpeli alebo za ňu položili život. „Od siedmeho storočia sa začal pripomínať aj v západnej cirkvi ako deň zasvätený kresťanským svätým, ktorí sa v cirkevnom kalendári neoslavovali jednotlivo, ako aj na pamiatku prvých kresťanov pochovaných v rímskych katakombách,“ vysvetlila Popelková.

Sviatok pripadal podľa Popelkovej najskôr na siedmu nedeľu po Veľkej noci, od roku 835 sa však vďaka pápežovi Gregorovi IV. presunul na prvý november, keď sa slávi dodnes.

„V rímskokatolíckej cirkvi sa slávi omšami konanými v kostoloch alebo omšami a pobožnosťami na cintorínoch. Podľa zákona je na Slovensku tento sviatok zároveň dňom pracovného pokoja, vďaka čom majú veriaci tejto cirkvi možnosť venovať sa jeho sláveniu bez nutnosti vziať si dovolenku. Tí, ktorí nie sú príslušníkmi rímskokatolíckej cirkvi, ho využívajú na aktivity spojené so spomienkou na zosnulých členov rodiny a známych, ale aj na modlitby pri hroboch či účasťou na pobožnostiach,“ uviedla.

Sviatok Dušičky, v občianskom kalendári oficiálne nazývaný Pamiatka zosnulých, má podľa Popelkovej počiatok v kresťanskej tradícii slúžiť omše za duše zomrelých.

„V roku 998 Odilo, opát benediktínskeho kláštora vo francúzskom meste Cluny, preniesol pripomínanie si pamiatky zomrelých na deň po sviatku Všetkých svätých. Mnísi večer pred 2. novembrom zvonili a spievali žalmy za mŕtvych a modlili sa za ich duše. Nasledujúci deň slúžili zádušné omše. Tento zvyk sa rozšíril do celej západnej cirkvi a pápež Urban VI. nariadil v polovici 14. storočia, aby sa v nej pamiatka verných duší slávila ako sviatok,“ doplnila Popelková.

Bežný pracovný deň

Deň Pamiatky zosnulých sa však nenachádza v zákone o sviatkoch a, ak nepripadne na sobotu alebo nedeľu, je bežným pracovným dňom.

V rímskokatolíckej cirkvi sa sviatok nazýva Spomienkou na všetkých verných zosnulých.

„Jeho obsahom je pripomínanie si všetkých duší v očistci a pomoc týmto dušiam modlitbami a odpustkami, ktoré možno získať v dušičkovom období modlitbou a návštevou kostola či cintorína,“ vysvetlila Popelková.

V evanjelickej cirkvi má sviatok názov Pamiatka zosnulých. Veriaci počas neho prichádzajú ku hrobom príbuzných a známych a spomínajú na nich. „Zapaľovanie sviečok na hroboch je pre katolíkov znakom nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva. Evanjelici neprikladajú páleniu sviec rovnaký zmysel ako katolíci, ale aj pre väčšinu z nich je zapálenie sviečky ako spomienka na zosnulých súčasťou prežívania tohto dňa,“ dodala.