Čierny orol

Rád by som sa vo sne vrátil do svojho mesta ako turista a býval v nejakom hoteli. Ešte zaujímavejšie by bolo, keby sa to odohralo v minulosti, ale zas nie veľmi dávnej, niekedy, keď Košice boli v rozkvete.

Hádam najlepšie to bolo po roku 1804, keď už v meste sídlilo aj biskupstvo. Isto by som sa skamarátil so župnými úradníkmi i županom samotným (možno by mi dovolil aj vyskúšať si jeho župan).

V samom srdci mesta

Aby som to mal blízko do Župného domu (terajšej Galérie Júliusa Jakobyho), ideálne by bolo bývať hneď vo vedľajšej budove, v hoteli Čierny orol. Oproti cez ulicu by som to mal blízko na mestskú faru, pár krokov do Dómu sv. Alžbety a len sto metrov k východu z mesta, južnej bráne mestských hradieb, ktoré pripomína podzemné múzeum. Čierny orol bol postavený v roku 1782, čiže v období, keď sa veľa stavalo (Župný dom, radnica, už neexistujúca Reduta), lebo po konfliktoch medzi katolíkmi a protestantmi nastal konečne pokoj. Tiež už boli uvedené do praxe nové osvietenské reformy Márie Terézie a Jozefa II. (Ten, mimochodom, nocoval v hoteli, keď 4. júla 1783 navštívil mesto). Luxus na Hlavnej pre takých ako on táto klasicisticko – baroková budova v sebe ukrývala prepychové apartmány orientované na Hlavnú ulicu a menej honosné izby smerom do dvora. V pasáži možno dodnes uhádnuť, kde boli stajne pre mobilných hostí. Čierny orol bol hotelom necelých 70 rokov. V roku 1849 tam bola väznica a od r. 1860 aj tak stratil strategickú polohu, lebo do Košíc prišiel prvý vlak. Odvtedy bola Mlynská ulica ešte dôležitejšou než predtým, lebo sa stala spojnicou stanice a centra. A na nej vyrástlo niekoľko nových konkurenčných hotelov (napr. hotel Európa).

V miestnostiach na prízemí zriadili v roku 1849 cely väzenia.

Nástroj propagandy

Neskôr, za 1. Československej republiky, tam bola ľudová kuchyňa pre chudobných. Zmena mala nastať až za „socíku“, keď sa komunisti dohodli sami so sebou, že susednú budovu, bývalý Župný dom, premenujú na Dom Košického vládneho programu. Ani to im však na potreby propagandy nepostačovalo, a preto aj v Čiernom orlovi zriadili expozíciu revolučných tradícií mesta Košice. Z vtedajšieho antikvariátu na prízemí sa mala stať predajňa politickej literatúry, len s drogériou nevedeli, čo robiť. Hlavný architekt si našťastie myslel, že obyčajných obchodov zostalo v centre už málo, a preto ju nechcel nechať prebudovať na niečo ideo logické.

Nežná revolúcia stihla zachrániť aj túto budovu pred nezmyselnou rekonštrukciou. Po nej tam vznikla prvá vynovená pasáž, ktorej krásu škoda zamykať.

Foto: Veronika Janušková