Košickí vedci sa podieľajú na príprave vesmírneho experimentu

Obrovský balón s observatóriom extrémneho vesmíru (EUSO) dnes vypustili do stratosféry z novozélandského letiska Wanaka. Misia je prípravným projektom experimentu JEM-EUSO a skúma častice ultra vysokých energií. Na príprave experimentu JEM-EUSO sa podieľa aj Slovensko cez účasť Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied (ÚEF SAV) a Technickej univerzity v Košiciach (TUKE). TASR o tom informoval Pavol Bobik z ÚEF SAV.

Na SPB (Super Pressure Ballon) balóne dnes ráno z Wanaky odštartovalo na svoju misiu EUSO. “Zo stratosféry bude pozorovať atmosféru pod sebou a sledovať fluorescenčné žiarenie emitované časticovými spŕškami v atmosfére. Tie sú vytvárané časticami s veľmi vysokou energiou prilietajúcimi z vesmíru. Je ich extrémne málo, preto je dôležité pozorovať ich výskyt pokiaľ možno na čo najväčšej ploche. Táto misia ich po prvý raz zaregistruje z hranice vesmíru. Tým potvrdí možnosť ich pozorovania z vesmíru, z orbity Zeme, na ešte väčšej ploche,” uviedol Bobik. 

EUSO-SPB balón je prípravným projektom pre experiment JEM-EUSO. Ten bude umiestnený na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) na japonskom experimentálnom module (JEM). Jeho cieľom je vyriešiť viac než polstoročia starú záhadu pôvodu častíc s ultra vysokou energiou.

“Napriek desaťročiam výskumu je pôvod častíc s ultra vysokou energiou stále otvorenou otázkou. Možno sú to supermasívne čierne diery v jadrách galaxií, možno rýchlo rotujúce pulzary a možno iné astrofyzikálne objekty, nevieme,“ priblížil slovenský vedec.

Jedna častica s ultra vysokou energiou dopadne na štvorcový kilometer povrchu atmosféry len raz za pár storočí. JEM-EUSO detektor bude z ISS pozorovať plochu 140.000 štvorcových kilometrov. Uvidí preto za tri roky na ISS dostatok častíc s ultra vysokou energiou, aby túto otázku vyriešila.

EUSO detektory sú ultrarýchle širokouhlé UV kamery, snímkujúce rýchlosťou 400.000 snímok za sekundu. JEM-EUSO detektor má mimoriadne ľahké šošovky s plochou viac než štyri štvorcové metre, EUSO-SPB detektor s plochou 1,4 štvorcového metra.

Slovensko sa podieľa na príprave JEM-EUSO experimentu od roku 2008. ÚEF SAV v EUSO misiách pracuje na prieskume svetelného pozadia nočnej oblohy. “To tvorí najmä horná vrstva atmosféry a je dôležité vedieť odhadnúť jeho intenzitu, keďže tá obmedzuje pozorovania časticových spŕšok. Spolu s Technickou Univerzitou v Košiciach sa podieľa aj na automatizovanom rozpoznávaní časticových spŕšok,” vysvetlil ďalej Bobik.

EUSO-SPB balón odštartoval hladko na svoj rekordný, možno až 100 dní trvajúci let. Na záver ho jeho operátori z NASA pošlú na vhodnom mieste k Zemi tak, aby pristál na pevnine.

(tasr)
Foto: pixabay