Nadmerná konzumácia červeného mäsa môže viesť k rakovine hrubého čreva

Na raňajky šunka či saláma, na obed obedové menu s mäsom neznámeho pôvodu a na večeru chlieb so slaninou. To je luxus, ktorí si naši predkovia nemohli dovoliť. Mäso sa jedlo oveľa zriedkavejšie, zhruba raz do týždňa a bolo zväčša odchované na vlastnom dvore.

Dnes si už v obchode kúpime mäsové výrobky od výmyslu sveta, ale to, ako a kde tento produkt vznikol, nás zväčša nezaujíma. S konzumáciou živočíšnych tukov by sme to však nemali preháňať. Receptom pre zdravie je pestrá a vyvážená strava.  

Mäsové výrobky sa stávajú problematické

Mäso ako potravina je zdrojom bielkovín a železa s veľmi dobrou biologickou dostupnosťou. Obsahuje tuk, zinok, vysoký obsah selénu a vitamíny B1, B6 a B12. Morské ryby sú zasa neoceniteľným zdrojom omega-3 nenasýtených mastných kyselín, ktoré sú pre výživu človeka dôležité a pre náš organizmus zdravé.

Z hľadiska medicíny a výživy sa mäso a mäsové výrobky stávajú problematické,  keď obsahujú veľa tuku a kuchynskej soli. Obzvlášť údeniny obsahujú  vysoký obsah soli a to až 2,5 gramu na  100 gramov mäsa. 

Vedie konzumácia červeného mäsa k rakovine hrubého čreva?

„Na základe spracovaných metaanalýz sa rizikový efekt konzumácie červeného mäsa, teda bravčového, hovädzieho a baranieho, pre vznik rakoviny hrubého čreva hodnotí stupňom možný. Konzumácia údenín a šunky sa hodnotí stupňom pravdepodobný,“ vysvetľuje ústavný dietológ UNLP Košice Miroslav Paľko.

Ako zdôvodnenie sa pri tomto mäse uvádza silné zahriatie mäsa, obzvlášť pri pečení a grilovaní.  „Pri silnom zahriatí vznikajú v mäse škodlivé  rakovinotvorné polycyklické aromatické uhľovodíky a heterocyklické amíny.  Nadmerná konzumácia červeného mäsa podporuje vznik voľných kyslíkových radikálov a podporuje pre organizmus škodlivý oxidačný stres.“ 

Dodáva, že ľudia, ktorí nekonzumujú mäso, alebo ho jedia menej, majú nižší výskyt niektorých druhov rakoviny, ischemickej choroby srdca, cukrovky a vysokého krvného tlaku. Majú  menej infarktov a porážok.   

Čo všetko môže byť v pozadí mäsa?

V súčasnosti sa v našej spoločnosti dostáva do popredia otázka, či je mäso vhodná potravina.  Môžu za to viaceré faktory, najmä kritizované praktiky chovu a porážky zvierat chovaných na mäso, otázka ilegálneho užívania antibiotík, rastových hormónov či obsah znečisťujúcich látok v mäsových produktoch a iné aspekty.

„Pre človeka sú zo znečisťujúcich látok  nebezpečné ťažké kovy ako olovo či kadmium, ktoré v menšej miere môžu byť aj mäse. V tuku mäsa sa hromadia organické zlúčeniny chlóru a  mnohokrát kritizované polychlorované bifenyly,“ uvádza Paľko.   

Medzinárodný a svetový deň bez mäsa

Dvadsiaty piaty november bol vyhlásený za Medzinárodný a svetový deň bez mäsa a deň práv zvierat. Jeho vznik iniciovala India v roku 1986. Ľudia sa k tejto problematike stavajú rôzne, pričom dôležitú úlohu zohrávajú tradície či vierovyznanie. Faktom ale ostáva, že ľudia vo vyspelých krajinách jedia v dnešnej dobe oveľa viac mäsa, ako to bolo v minulosti.  

Vyvážená strava je základ 

Už starovekí najvýznamnejší lekári Hippokrates zo starovekého Grécka a  Avicenna  z Perzie sa zaoberali vplyvom jedla na zdravie človeka. Vedeli, že jedlo a jeho zložky tvoria základné stavebné materiály pre tvorbu telesných orgánov a tkanív, tvorbu  bazálnej energie potrebnej pre životné pochody,  správnu činnosť srdca, dýchanie,  pre pohybovú aktivitu a rozmnožovanie. Bez jedla by nebolo života. 

Bezmäsité jedlá sú ľahšie stráviteľné

Zároveň vedia byť rovnako chutné a sýte, ako jedlá mäsité. Skúste si raz za čas dopriať deň bez mäsa a sami zistite, aký dopad to bude mať na vaše trávenie. Skúste to aspoň dnes na Svetový deň bez mäsa a deň práv zvierat.

Hlavnou myšlienkou aktivistov je zníženie spotreby živočíšnych produktov, koniec zabíjania a chovania zvierat pre potravinárske účely a podpora vegetariánstva a vegánstva. Podstatou tohto dňa je zníženie spotreby mäsa a vytvorenie vhodných a dôstojných podmienok pri chove zvierat.