Prichádza čas adventných kalendárov. Poznáte ich históriu?
Adventné kalendáre dávame deťom, aby si skrátili čakanie do Vianoc. Za každým otváracím okienkom sa skrýva malá odmena. Odrátavanie začína prvého decembra a končí dvadsiateho štvrtého – na Štedrý deň.
Kalendár malej Elisabeth
Jedna z prvých zmienok o adventnom kalendári je z detskej knižky Elisy Averdieck z roku 1851. Autorka v nej opisuje, ako mama malej Elisabeth najprv pred spaním hovorí dcére vianočné príbehy, potom si spievajú koledy a napokon na stenu pridajú každý deň obrázok. Keď ich bude 24, malá Elisabeth bude vedieť, že sú tu Vianoce.
[ad][/ad]Prvé kalendáre pochádzajú z protestantského prostredia. Okrem pridávania obrázkov na stenu tiež niektorí zmazávali čiarky, napísané na stene kriedou. Známe sú tiež rôzne adventné hodiny či sviece.
Vznikol v Nemecku
Adventný kalendár sa vyvinul z tzv. Mikulášskeho kalendára, ktorý začínal až 6. decembra. Neskôr sa dátum posunul na prvý deň v mesiaci s názvom vianočný kalendár, až prišiel k súčasnému pomenovaniu. Ten vznikol vďaka tomu, že niektoré kalendáre skutočne obsahovali dátumy zhodujúce sa s adventným obdobím kresťanov.
Za vynálezcu adventného kalendára považujeme Nemca Gerharda Langa. Ako malý dostával od svojej mamy 24 cukríkov pripevnených na kartóne. Každý deň adventu mohol zjesť jeden. Myšlienku oživil v dospelosti. Prvý tlačený kalendár určený na predaj vyšiel v roku 1908. Kalendár mal dve časti. Jedna mala 24 políčok s básničkou od Langa. Z druhej, obrázkovej časti si deti vystrihovali obrázky, ktoré prilepovali na polia. S biblickým motívom od slávneho ilustrátora tej doby Ernsta Keplera sa kalendár v Nemecku rýchlo rozšíril.
[ad2][/ad2]Odporúčané články
Kyticu ruží na Medzinárodný deň žien čoraz častejšie nahrádzajú originálnejšie darčeky. Darujte tentokrát žene, na ktorej vám záleží, darček, ktorý jej spríjemní deň. Vytvorte niečo, čo si skutočne zapamätá – nezabudnuteľný prezent.
Vedci zistili, že ľudia v krajinách s rozšírenou viacjazyčnosťou majú menšiu pravdepodobnosť, že vykazujú známky zrýchleného starnutia. Monolingualisti naopak s väčšou pravdepodobnosťou vyzerajú biologicky staršie, ako je ich vek. Už znalosť jedného ďalšieho jazyka má badateľný ochranný účinok, píše ScienceAlert.
Pred Nežnou revolúciou sme na väčšinu tovarov a služieb robili dlhšie, dožívali sme sa menej rokov a výrazný rozdiel je aj v ponuke, z ktorej si môžeme vyberať. Napriek tomu prežíva mýtus, že dnes sa žije horšie než v roku 1989.
