Ženy zarábajú menej, ale v sporení sú dôslednejšie ako muži

Slovenské ženy zarábajú v priemere o pätinu menej ako muži, napriek tomu dokážu ušetriť o 6 % viac. Tento trend sa potvrdzuje najmä u mladších ročníkov.

Podľa prieskumu sporiteľne pôsobiacej na slovenskom trhu majú ženy v rámci sporenia na rezervu našetrenú sumu približne na úrovni 2 000 eur. Mesačne dokážu dať bokom približne 190 eur.

Podľa analytičky Lenky Buchlákovej sa ukazuje dlhodobý trend, že ženy pristupujú k financiám zodpovednejšie. Z prieskumu vyplýva, že najviac si dokážu ušetriť ženy vo veku 18 až 35 rokov. Dôvodom ich vyšších rezerv je aj fakt, že muži sú vo väčšine hlavou rodiny, financie sú v ich rukách, a preto napríklad v prípade nečakaných finančných výdavkov využívajú aj rezervy.

Podľa údajov Eurostatu, štatistického úradu Európskej únie (EÚ), ženy v Únii zarábajú približne o 15 % menej ako muži. Na Slovensku je to podľa Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) za rok 2018 na úrovni 21 %.

Práca na polovičný úväzok 

V priemere je zamestnaných v rámci štátov EÚ 67 % žien, ale až 78 % mužov. Na Slovensku je tento pomer o niečo väčší, žien je zamestnaných 66 %, mužov 79 %. Viac prevláda u nežnejšieho pohlavia zamestnanie na polovičný pracovný úväzok, ktorý využíva až tretina zamestnaných žien, ale len necelých 8 % mužov. Vo vedúcich pozíciách firiem je tretina žien, mužov je dvakrát viac.

„Dôvodom skrátených pracovných úväzkov, nižších miezd a potom aj nižších dôchodkov je starostlivosť o rodinu a materstvo, ktoré ukrajuje ženám z počtu odpracovaných hodín. Tretina žien obetuje kariéru kvôli rodine, u mužov je to len na úrovni štyroch percent,“ uvádza analytička. Z tohto dôvodu je viac žien vo vyššom veku ohrozených chudobou.

Na chvoste spomedzi štátov EÚ

V Únii ženy staršie ako 65 rokov majú o tretinu nižšie dôchodky ako muži. Na Slovensku sú rozdiely v penziách mužov a žien miernejšie, a to na úrovni 8 % v prospech mužov. Najvyššie rozdiely majú v Luxembursku (43 %), najnižšie v Estónsku (1 %).

V celkovom hodnotení rodovej rovnosti je Slovensko na chvoste spomedzi štátov EÚ. Index rovnosti, ktorý zverejňuje Eurostat, skúma rozdiely medzi mužmi a ženami na pracovnom trhu vo vzdelaní, v príjmoch, zdravotnom stave, zapojení sa do verejného života a rozdiely v čase strávenom s rodinou.

Aktuálne výsledky priradili Slovensku úroveň 52,4 bodu zo 100 (1 bod je úplná nerovnosť a 100 bodov úplná rovnosť). Ako v jedinom štáte EÚ sa na Slovensku nerovnosť medzi mužmi a ženami prehĺbila. V rovnosti medzi pohlaviami je SR na 26. mieste v rámci štátov EÚ a za posledné roky sa prepadla až o sedem pozícií. Priemer za všetkých 28 štátov (v čase členstva Veľkej Británie v EÚ, pozn. red.) je na úrovni 66,2 bodu.

Mzdy minulý rok rástli 

Zamestnancom na Slovensku ku koncu vlaňajška rástli mzdy. Priemerná nominálna mesačná mzda v hospodárstve sa zvýšila o 6,9 % a dosiahla 1177 eur. Vyplýva to z najnovších údajov zverejnených Štatistickým úradom (ŠÚ) SR.

Po zohľadnení miery inflácie rast reálnej mzdy dosiahol 3,9 %. Sezónne očistená priemerná mzda medzikvartálne ku koncu vlaňajška vzrástla o 1,3 %.

Celkovo za celý minulý rok dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve hodnotu 1 092 eur. Medziročne stúpla o 7,8 %, reálna mzda vzrástla o päť percent. Rast nominálnej mzdy bol o 1,6 percentuálneho bodu rýchlejší ako v predchádzajúcom roku.

Silné a slabé odvetvia 

Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy bola v odvetví informácie a komunikácia, kde dosiahla 2 041 eur, finančné a poisťovacie činnosti zaznamenali mzdu priemerne 1 903 eur a v oblasti dodávky elektriny, plynu a pary dosiahla 1 880 eur.

Celkovo v desiatich odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za celé slovenské hospodárstvo. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách, kde predstavovala 714 eur, v stavebníctve dosiahla 788 eur a v ostatných činnostiach bola na úrovni 798 eur.

Medziročne v 4. štvrťroku priemerná nominálna mzda vzrástla vo všetkých odvetviach, relatívne najrýchlejšie vo verejnej správe a obrane, umení, zábave a rekreácii, vo vzdelávaní, v zdravotníctve a oblasti sociálnej pomoci.

Zvýšenie vo všetkých krajoch 

Z územného hľadiska vyššia ako v priemere za celé hospodárstvo bola priemerná nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji, kde dosiahla 1 445 eur. V ostatných krajoch sa pohybovala od 936 eur v Prešovskom kraji do 1 109 eur v Trenčianskom kraji.

Priemerná mzda sa však medziročne zvýšila vo všetkých krajoch s najvyšším relatívnym prírastkom o 9,1 % v Banskobystrickom kraji a o 8,5 % v Nitrianskom kraji.

Čítajte aj: 

• Vyše tretina Slovákov investuje, aby si tak prilepšila na dôchodok
• Viacero krajín Európskej únie má minimálnu mzdu do 700 eur
• Rast úverov v slovenských domácnostiam sa zmiernil, zadlženie je však stále nadmerné
• Niektoré slovenské domácnosti nedokážu platiť účty za bývanie načas
• Väčšina Slovákov využíva nevýhodné a staré sporiace produkty