Zvieratá a stromy na Veľký piatok necítili bolesť, Boží hrob sa stráži dodnes
Na Veľký piatok sa nemohlo robiť nič. Napriek tomu existovala povera, na základe ktorej sa v minulosti v tento deň odporúčalo označiť zvieratá a štepiť stromy. Verilo sa, že počas tohto sviatku necítia bolesť. Dodnes sa však udržala tradícia stráženia Božieho hrobu.
Ako povedala etnografka Východoslovenského múzea v Košiciach Klaudia Buganová, kedysi boli na Slovensku väčšie stáda dobytka ako v súčasnosti. „Narodili sa už mláďatá a stáda, ktoré sa začali na salaši vytvárať, bolo potrebné označiť vlastníckym znakom gazdu. Robilo sa to v tento deň s vierou, že tieto mláďatká necítia bolesť, lebo Ježiš Kristus leží v hrobe a on tiež necíti bolesť,“ spresnila s tým, že z rovnakého dôvodu sa ľuďom s veľkými ovocnými sadmi odporúčalo štepiť stromy.
Ako pripomenula, kým dnes je Veľký piatok pre viacerých prevažne dňom voľna, kedysi to bol taký deň v roku ako žiaden iný. Okrem iného bol veľký pôst, nesmelo sa robiť nič, pretože by sa mohli „aktivizovať zlé sily“. Ženy v žiadnom prípade nemohli začať chystať nejaké jedlá.
[ad][/ad]Stráženie hrobu
Keďže boli Slováci vo veľkej miere veriacim národom, chodili na obrady a zároveň sa poklonili Božiemu hrobu, pri ktorom bola stráž.
„Najmä vo východoslovenskom regióne nesmelo byť to miesto, ktoré sa inštalovalo niekde v chráme, opustené ani na chvíľočku. Pre ľudí v obci boli vypísané „poradovníky“, kto a kedy má prísť k hrobu. Obyčajne mali stráž držať muži. Baníci, hasiči alebo neskôr vojaci držali stráž v uniforme, niekedy mali dokonca aj symbolickú zbraň. Išlo napríklad o drevenú šabľu, prípadne hasičskú striekačku,“ povedala Buganová s tým, že ide o relikt ľudovej zbožnosti, ktorý sa zachováva aj v súčasnosti.
Kulisy a samotné inštalácie takzvaného Božieho hrobu sú podľa jej slov v mnohých farnostiach reprezentatívne a estetické. „V niektorých našich kostoloch existujú ešte drevené kulisy alebo zátarasy, na ktorých sú tí strážcovia namaľovaní. Pochádzajú z baroka alebo dokonca z obdobia renesancie,“ uzavrela.
[ad2][/ad2](TASR, JH, článok bol publikovaný 19.4.2019)
Odporúčané články
Tento tradičný recept na pečeného králika s cesnakovou omáčkou, špenátom a pečenými zemiakmi kombinuje jemné, šťavnaté mäso so sviežimi prílohami a výraznou cesnakovou chuťou. Ide o klasické slovenské jedlo, ktoré je skvelou voľbou na slávnostný obed alebo rodinné stretnutie.
Grilovaný baklažán v kombinácii so sviežou paradajkovou omáčkou a lahodným halloumi je ideálnym receptom na ľahké a výživné jedlo. Tento jednoduchý pokrm je vhodný ako hlavné jedlo alebo ako príloha na letné grilovanie.
Na Slovensku i vo svete si rímskokatolícka cirkev 1. novembra pripomína prikázaný sviatok Všetkých svätých, zatiaľ čo 2. november je venovaný Pamiatke zosnulých, známej ako Dušičky. Počas týchto dní ľudia tradične navštevujú cintoríny, zapaľujú sviečky a zdobia hroby svojich blízkych. Spomienka na tých, ktorí už nie sú medzi nami, má korene hlboko v histórii a je spojená s dávnymi rituálmi i kresťanskou nádejou na vzkriesenie.
