Slováci siahajú pri bolestiach po tabletkách. Odborníci varujú pred dlhodobým tlmením príznakov

Bolesť je podľa odborníkov dôležitým signálom, že organizmus niečo nie je v poriadku. „Prvým krokom pri bolestiach by nemalo byť okamžité potlačenie symptómov, ale snaha pochopiť ich pôvod. Liek síce dočasne stlmí signál, ale príčina zostáva. Je to ako keď prelepíme blikajúcu kontrolku v aute. Chvíľu máme pokoj, ale riziko sa tým nerieši a môže sa zhoršiť,“ upozorňuje Martin Minárech, odborník na výživu a fyzioterapeut spoločnosti Kompava.

Podľa prieskumu až 52,2 percenta Slovákov rieši bolesť liekmi, pričom túto možnosť častejšie volia ženy (58,7 percenta) než muži (45,2 percenta). Najviac ide o ľudí vo veku nad 40 rokov žijúcich vo väčších mestách, pričom vyššia spotreba liekov bola zaznamenaná v Bratislavskom, Nitrianskom a Košickom kraji. Najmenej liekov užívajú obyvatelia Trenčianskeho regiónu.

Ak ide o akútnu bolesť, napríklad po úraze alebo pri zápale, krátkodobé užívanie liekov má podľa odborníkov svoje opodstatnenie. Dlhodobé bolesti si však vyžadujú komplexný prístup. „Fyzioterapia, pravidelný pohyb, masáže, korekcia držania tela a doplnenie chýbajúcich látok, ako je horčík, omega-3 mastné kyseliny, kolagén alebo protizápalové výživové doplnky, riešia samotnú príčinu, nie len príznaky,“ vymenúva Minárech. Pozitívnym signálom je podľa neho aj to, že až 18 percent opýtaných uviedlo, že bolesť riešia práve masážami, cvičením alebo doplnkami výživy.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

UNLP Košice má štyri laureátky v celoslovenskej ankete Môj lekár, Moja sestra a špeciálnu Cenu Verejnosti

Zhruba každý piaty Slovák sa bolesť rozhodne nechať odznieť bez zásahu. Tento prístup je častejší u mužov (23,1 percenta) ako u žien (15,9 percenta) a viac ho volia ľudia žijúci v menších mestách. „Ak ide o prechodné bolesti po fyzickej námahe alebo turistike, môže byť tento prístup v poriadku. Vtedy telo jednoducho potrebuje oddych a čas na regeneráciu,“ vysvetľuje Minárech. Upozorňuje však, že ignorovanie bolesti pri jej opakovaní alebo zhoršovaní môže viesť k dlhodobým následkom. „Telo si zapamätá bolesť a nervový systém môže zareagovať prehnane. Výsledkom je chronická bolesť, ktorá pretrváva, aj keď pôvodná príčina už zmizla,“ dodáva.

Najčastejším zdravotným problémom sú bolesti chrbta a kĺbov, ktoré uviedlo 51,6 percenta respondentov. Tento typ bolesti je rozšírenejší medzi ženami (54,3 percenta) ako medzi mužmi (48,8 percenta). Výskyt týchto ťažkostí narastá s vekom – kým medzi mladými vo veku 18 až 29 rokov ich uvádza tretina (33,1 percenta), medzi ľuďmi vo veku 40 až 49 rokov je to už vyše polovica (54 percent) a u osôb nad 60 rokov takmer dve tretiny (59 percent).

Druhou najčastejšou bolesťou sú bolesti hlavy a migrény, ktoré uvádza 27,1 percenta Slovákov. Tie postihujú najmä ženy (31,2 percenta), zatiaľ čo u mužov je to 22,7 percenta. Tento typ bolesti je rozšírenejší u mladších ľudí – v skupine 18 až 29-ročných ide až o 44,8 percenta, medzi 40 až 49-ročnými je to 29 percent a medzi ľuďmi nad 60 rokov len 13,8 percenta.

Prevencia podľa odborníkov zohráva kľúčovú úlohu. „Najdôležitejšie je počúvať svoje telo a starať sa oň ešte predtým, než sa ozvú problémy,“ zdôrazňuje Minárech. Základom je pravidelný pohyb, ale s rozumom a správnou technikou. Sedavý spôsob života spôsobuje skrátenie svalov, zníženú pohyblivosť kĺbov a horšiu cirkuláciu krvi. „Aj bežná chôdza, strečing či plávanie pomáhajú udržať svaly aj kĺby v kondícii,“ hovorí.

Dôležitým faktorom je tiež strava a hydratácia. Nadmerná konzumácia spracovaných potravín, cukru a nedostatok protizápalových živín môžu v tele podporovať zápal. „Odporúčam zaradiť do jedálnička ryby, zeleninu, bobuľové ovocie, kurkumín, olivový olej alebo zelený čaj,“ radí odborník. Významný vplyv má aj kvalitný spánok a zvládanie stresu. Dlhodobý stres zvyšuje hladinu kortizolu, čo zhoršuje vnímanie bolesti a spomaľuje regeneráciu. „Relaxačné techniky, vedomé dýchanie či pobyt v prírode majú pre zdravie kľúčový význam. A nakoniec – ak nás telo varuje napätím v šiji alebo únavou, mali by sme zbystriť a dopriať mu oddych. Ak to neurobíme, problémy sa môžu prehĺbiť,“ uzatvára Martin Minárech.

(SITA,dkn)