Nevesta šéfa košického krajského súdu získala talár na prvý pokus

Nevesta predsedu Krajského súdu v Košiciach Imricha Volkaia, ktorý pri téme rodinkárstva v justícii už viackrát poslúžil ako príklad, je blízko toho, aby sa stala sudkyňou.

Vo výberovom konaní uspela Dominika Volkaiová v konkurencii celkovo štrnástich uchádzačov. Konkurz, ktorým sa obsadzovali dve miesta na Okresnom súde Košice II, bol ešte v auguste a príbuzná šéfa súdu skončila druhá. V súčasnosti Volkaiová čaká na rokovanie Súdnej rady, ktorej členom je aj I. Volkai. Rada musí schváliť návrh na jej vymenovanie do funkcie sudcu a potom ho posunie na konečné menovanie prezidentovi republiky.

Košický konkurz si všimla nezisková mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS). Upozornila, že Volkaiová, ktorá pracuje ako vyššia súdna úradníčka na súde svojho svokra, sa zúčastnila vôbec prvého svojho konkurzu na miesto sudcu a hneď vyhrala.

Poradca to skúša ďalej

Jej prípad TIS porovnáva s iným kandidátom, Romanom Lajošom, ktorý je šiesty rok poradcom Ústavného súdu a predtým takmer sedem rokov pracoval ako vyšší súdny úradník. Doposiaľ sa výberového konania zúčastnil šesťkrát. Päťkrát prešiel úspešne všetkými šiestimi kolami konkurzu, ale ani raz sa mu nepodarilo získať taký počet bodov, aby sa dostal na voľné miesto sudcu. Prihlásil sa aj do ďalšieho výberového konania na miesto košického okresného sudcu, ktoré bude v apríli.

V poslednom svojom konkurze skončil na nepostupovom treťom mieste za Volkaiovou. S príbuzným Volkaia už raz prehral. Vo výberovom konaní na miesto Okresného súdu Košice II v januá ri 2013 ho predbehla Lucia Baňacká, dcéra šéfa krajského súdu.

Sudcovské gény?

Transparency k tomu uvádza, že ministerstvo spravodlivosti a samosprávne organizácie sudcov na takéto prípady zvyknú reagovať argumentom o sudcovských génoch v rodine.

„Vraj je to podobné, ako keď existujú rodiny herecké či športové. Hossovci či Vášáryové sa však presadili na trhu, nie v systéme, kde ich príbuzní mali moc určovať ich kariéry. Navyše často sudcovské rodiny vznikajú priženením – teda bez génov – viď prípad Dominiky,“ napísali Samuel Spáč a Erik Skácal.

Mimovládna organizácia v konkurzoch na košických súdoch však vidí aj pozitívny posun. Vo výberovej komisii, pred ktorou uspela Volkaiová, totiž nebol žiaden sudca košického krajského súdu, teda podriadení jej svokra.

Dovtedy bol v Košiciach tento konflikt záujmov, pri ktorom členovia komisie rozhodovali o príbuzných svojich kolegov, takmer pravidlom. Aj pri už spomínanom konkurze, ktorý vyhrala Baňacká, sedeli v komisii dvaja podriadení jej otca.

Sudca pre ľudí 

S Dominikou Volkaiovou sa denníku košice:dnes nepodarilo spojiť. Na rozdiel od iných vyšších súdnych úradníkov krajského súdu nemá zriadený pracovný e-mail, ani pridelenú telefonickú klapku na súde. Vyjadrenie za ňu neposkytla ani hovorkyňa súdu.

V motivačnom liste kladie Volkaiová do popredia svoju vyše sedemročnú prax súdneho úradníka, ktorou získala „neoceniteľné poznatky a pracovné skúsenosti“.

„Sudca je tu pre ľudí, má starostlivo a spravodlivo posudzovať jednotlivé prípady s ohľadom na životnú situáciu účastníkov konania, v súlade so zákonom a morálnymi pravidlami spoločnosti,“ opisuje svoju predstavu o práci sudcu.

Na základe pravidiel, ktoré zaviedla predchádzajúca vláda v roku 2011, musela pred konkurzom v čestnom vyhlásení priznať, že na košických súdoch pracujú štyria jej príbuzní – svokor, svokra, švagor a švagriná.

V konkurzoch sa darí len súdnym úradníkom, uspeli vo všetkých

Od roku 2012, keď sa začali zverejňovať údaje uchádzačov o sudcovský talár, sa v Košiciach obsadzovalo osem voľných miest okresných sudcov. Až na jednu výnimku ich získali príbuzní sudcov.

A úplne všetci víťazi týchto konkurzov prešli na miesto sudcu z pozície vyššieho súdneho úradníka. Aj na základe toho Transparency International Slovakia tvrdí, že reálny výber sudcov prebieha už na tejto úrovni a veľa budúcich sudcov profituje z toho, že kariéru začnú na krajských súdoch ako úradníci.

„Následne sú ich nadriadení zo súdu členmi komisií, čo potom dáva extra výhodu tým uchádzačom, ktorí majú na týchto súdoch svoju rodinu,“ píše mimovládka a odporúča zvýšiť transparentnosť konkurzov na miesta súdnych úradníkov.

Ministerstvo spravodlivosti tézu, že konkurzy na úradníkov sú faktickým výberom budúcich sudcov, odmieta. „Miesta sudcov sú obsadzované na základe osobitných výberových konaní, ktorých súčasťou sú aj bezpečnostné previerky, psychologický posudok, konanie pred komisiou, rozhodovanie Súdnej rady a prezidenta,“ uviedol Pavol Kubík z tlačového oddelenia rezortu. Dodáva, že za vyššieho súdneho úradníka sa môže prihlásiť každý, kto spĺňa zákonné predpoklady.

Žitňanská: Sudcov nemôžu vyberať len sudcovia

Rozprávali sme sa s exministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou, za ktorej úradovania sa zrušili justiční čakatelia, zaviedli verejné konkurzy na sudcov a otvorili sa uchádzačom z mimosúdneho prostredia.

Vaše zmeny mali riešiť rodinkárstvo v justícii. V Košiciach sa ďalej sudcami stávajú tí, ktorí už na súde pracujú a majú tam rodinu...    Pravidlá nová vláda upravila. Posilnila váhu ústneho pohovoru, teda subjektívneho posudzovania, a výberové komisie začala tvoriť tak, že sú v nich len sudcovia. V Košiciach sú navyše veľmi silné vzťahy medzi sudcami, ktorí pracujú v jednej budove.

Je riešením, že v komisii nebudú sudcovia súdu, ktorého vyšší súdni úradníci sa do konkurzu prihlásili?    Títo uchádzači budú vždy v komparatívnej výhode oproti iným. Ale ak sú dobrí, prečo by sa nemali stať sudcami? V komisiách však musia byť aj ľudia z externého prostredia, aby posudzovanie bolo objektívne. Inak sa stane, že nikto zvonku sa za sudcu nebude hlásiť, lebo bude mať pocit, že nemá šancu.

Zatiaľ na konkurzy chodia aj desaťkrát a viac. Príbuzní sudcov vyhrajú už svoj prvý konkurz...    Ak to dopadne takto, nemôžem takému výberu dôverovať.

Foto: Veronika Janušková