Nemecko chce „Úniu v Únii“. Berlín navrhuje obísť brzdiacich členov
Nemecká vláda oficiálne otvorila debatu o vytvorení takzvanej „dvojrýchlostnej“ Európskej únie. Reaguje tak na dlhodobé blokovanie rozhodnutí v EÚ a rastúce ekonomické aj geopolitické tlaky, ktoré podľa Berlína vyžadujú ráznejšie a rýchlejšie kroky. Referuje o tom web La Derecha Diario.
Návrh obhajoval nemecký minister financií Lars Klingbeil, podľa ktorého „nastal čas“, aby jadro členských štátov postupovalo v strategických otázkach rýchlejšie. Iniciatíva si už získala podporu Francúzska, pričom v spomenutom jadre by malo figurovať šesť najväčších ekonomík EÚ – Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Španielsko, Poľsko a Holandsko.
Cieľom ambicióznej agendy je posilniť suverenitu, odolnosť a konkurencieschopnosť Európy, najmä v čase snáh znížiť závislosť od dovozu strategických surovín z Číny a ochrániť rast pred hrozbou ciel a obchodných vojen.
Plán stojí na štyroch pilieroch. Prvým je urýchlenie budovania Únie úspor a investícií, ktorá má zlepšiť prístup firiem ku kapitálu. Klingbeil zdôraznil potrebu lepšie financovať startupy a rastúce firmy, ktoré považuje za motor európskej inovácie.
Druhý pilier sa týka posilnenia globálnej úlohy eura. Nemecko chce znížiť byrokraciu, zjednodušiť regulácie a posilniť európsku suverenitu v oblasti platobných systémov, aby sa euro stalo stabilným „bezpečným prístavom“.
Tretím kľúčovým bodom je obrana. Berlín presadzuje užšiu koordináciu armád a zakotvenie obranných výdavkov ako priority v budúcom rozpočte EÚ. Štvrtý pilier sa zameriava na bezpečné dodávky kritických surovín, najmä vzácnych kovov a minerálov. Nemecko a Francúzsko dávajú jasne najavo – ak sa všetci nechcú hýbať rovnakým tempom, jadro Európy pôjde dopredu aj bez nich.
(SITA,hb)
Odporúčané články
Generálny prokurátor Maroš Žilinka opätovne kritizuje zmeny v trestnom zákone, ktoré nadobudli účinnosť 6. augusta 2024. Podľa jeho vyjadrení viedla novela k výraznému poklesu trestného stíhania daňovej kriminality na Slovensku.
Koalícia sa dohodla na zrušení zákona o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad. Oznámil to po stredajšom rokovaní vlády predseda vlády Robert Fico (Smer-SD). Účinnosť zákona ešte pred jeho vstupom do platnosti pozastavil Ústavný súd Slovenskej republiky.
Prezident SR Peter Pellegrini prijal v Prezidentskom paláci gruzínskeho prezidenta Michaila Kavelašviliho. Slovensko sa tak stalo prvou krajinou Európskej únie, ktorú nový gruzínsky líder oficiálne navštívil. Návštevu sprevádzajú aj kritické hlasy, ktoré Kavelašvilimu vyčítajú jeho údajne priaznivý postoj k Rusku.
