Mzda lekára aj s príplatkami by sa mala budúci rok zvýšiť na približne 4-tisíc eur

Na základe navrhovaných zmien a započítaní rôznych príplatkov napríklad za víkendy, sviatky či nadčasy a ďalších bonusov sa mzda lekárov v nemocniciach na budúci rok zvýši v priemere o 556 eur a dosiahne približne 4-tisíc eur mesačne. Na sociálnej sieti to uviedlo ministerstvo zdravotníctva aj s prehľadom, ako sa od roku 2011 menili základné platy lekárov v nemocniciach.
Ako spresnilo ministerstvo, od roku 2013 sa plat lekárov odvíja od výšky priemernej mzdy. „Začínajúci lekár bez špecializácie má dnes 1,25 násobok priemerného platu, ktorý bol na Slovensku pred dvomi rokmi. Lekár so špecializáciou má 2,3 násobok priemernej mzdy. Tento model mal za následok, že spravidla mladým lekárom bez špecializácie sa od roku 2013 zvyšovali platy len o pár desiatok eur. O niečo lepšie na tom boli lekári s nadobudnutou špecializáciou. No pri zvyšovaní platov sa vôbec nebrali do úvahy odpracované roky,” vysvetľuje rezort s tým, že túto nespravodlivosť navrhujú ministerstvá zdravotníctva a financií odstrániť.
Z prehľadu základných platov vyplýva, že návrh ministerstiev zdravotníctva a financií na budúci rok predstavuje najvyššie nominálne medziročné prilepšenie lekárom od roku 2013. Základný plat lekára bez špecializácie a praxe podľa návrhu vzrastie z tohtoročných 1 416 eur na 1 695 eur, čo je o 279 eur viac. Základný plat lekára so špecializáciou a 20-ročnou praxou sa má zvýšiť z priemerných 2 606 eur na necelých 3 028 eur, čo predstavuje zvýšenie o takmer 422 eur. „K základným platom sa pripočítavajú aj rôzne druhy príplatkov, napríklad za prácu cez víkendy a sviatky, za prácu nadčas, či na základe kolektívnych zmlúv, ktoré majú jednotlivé nemocnice uzatvorené,” dodal rezort.
Zdroj: (SITA, qq;avl)
Odporúčané články

Rómske osady v mestskej časti Juh trápia Košičanov už dlhodobo. Deti prebiehajúce cez koľajnice nedbajú na riziko zrážky s vlakom, riziko predstavuje aj zvýšená kriminalita či prenosné choroby. Starostky mestskej časti Košice-Juh, Anny Súkeníkovej, sme sa pýtali nielen na aktuálny stav nelegálnych osád, ale aj na dlhoročnú prácu s ich obyvateľmi. Hovorili sme aj o spolupráci s inštitúciami, ktoré sa podieľajú na riešení problematiky.

V Košiciach žilo pred druhou svetovou vojnou približne 60-tisíc obyvateľov, z nich bolo približne 12 500 Židov. Väčšina žila v južnej časti mesta, kde vyrástli i viaceré synagógy, približuje pre agentúru SITA kurátorka Galérie Ľudovíta Felda v Košiciach Jana Teššerová. Deportácie Židov z Košíc sa začali až v roku 1944, keďže mesto od prvej viedenskej arbitráže v roku 1938 patrilo pod Maďarsko. Deportovaných bolo 15 807 Židov, a to nielen zo samotného mesta, ale aj z blízkeho okolia.

Košičania aj návštevníci mesta si môžu opäť naplno užívať atmosféru Mestského parku. Od 2. júla vstúpili všetky fontány v parku do letného režimu. Plávajúca fontána, Malá fontána a Potôčik sú opäť v každodennej prevádzke, rovnako ako aj obľúbená Spievajúca fontána, ktorá ponúka bohatý hudobný a svetelný program.