Slovensko musí rokovať s EÚ o presune eurofondov na boj s drahými energiami, tvrdí KDH
Slovenská vláda musí podľa Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) okamžite začať rokovania s Európskou komisiou o možnosti operatívne využiť nevyčerpané eurofondy na boj s drahými energiami. Uviedol jeho predseda Milan Majerský na tlačovom brífingu po zasadnutí celoslovenskej Rady Kresťanskodemokratického hnutia v Poprade. Slovensko sa podľa jeho slov nachádza uprostred vážnej energetickej a inflačnej krízy, za jeho hranicami zúri vojna, a preto dnes nie je nič dôležitejšie, ako pred ťažkou zimou pomôcť domácnostiam, školám, nemocniciam i firmám prekonať kritickú situáciu.
Európska únia sa už podľa Majerského dávno dohodla na diverzifikácii energetických zdrojov, ale dlhodobo to zanedbávala. „Zvlášť na to dopláca Slovensko, keďže je najviac dotknutou krajinou, a preto ako členská krajina potrebuje túto pomoc. Práve teraz bytostne potrebuje, aby bola Európska únia solidárna so Slovenskom, a viac, ako to bolo kedykoľvek predtým,“ zdôraznil. Podľa neho musí vláda na čele s Eduardom Hegerom (OĽaNO), ak tak ešte neurobila, bezodkladne vstúpiť do intenzívnych rokovaní s Európskou komisiou a dosiahnuť, aby bol takýto postup umožnený.
Europoslankyňa za KDH a členka výboru Európskeho parlamentu (EP) pre zamestnanosť a sociálne veci Miriam Lexmann označila možnosť nevyčerpania prostriedkov na boj proti drahým energiám v súčasnosti za absolútne kľúčovú. Rovnako je podľa jej slov nevyhnutná na to, aby domácnosti a jednotlivé zariadenia dokázali prežiť. „Tak, ako sme sa v Európskej únii dohodli na flexibilnom financovaní a presune nevyčerpaných eurofondov v prípade COVID-19 či ukrajinských odídencov, musí byť solidarita a flexibilita uplatnená aj dnes,“ poznamenala. Ako dodala, europoslanci za KDH sú pripravení poskytnúť okamžitú súčinnosť.
Podľa ekonomického experta KDH Jozefa Hajka Slovensko nevyčerpalo 6,7 miliardy eur z eurofondov. Ak sa to nepodarí do štrnástich mesiacov, peniaze podľa jeho slov zbytočne prepadnú. „Rozumné je aspoň časť z nich presmerovať na zmiernenie dosahov energetickej krízy,“ skonštatoval. Kresťanskí demokrati tak spoločne poukázali na to, že na Slovensku už firmy v dôsledku energetickej krízy začínajú masovo prepúšťať ľudí a nasledovať budú aj ďalšie prepúšťania.
Hajko pritom poukázal na Česko, kde už vláda v tejto súvislosti vyčíslila výšku pomoci. „Ak by sme išli touto českou cestou, slovenské firmy, ktoré sa pre drahé energie prepadajú do straty, by mali dostať pomoc v hodnote jednej miliardy eur,” priblížil. Podľa šéfa slovenskej delegácie Európskej ľudovej strany a predsedu platformy SME Europe Ivana Štefanca si z podnikového sektora osobitnú pozornosť zasluhujú malé a stredné podniky, ktoré tvoria kostru každej ekonomiky.
Vláda musí zároveň podľa KDH urýchlene predložiť scenár, ako zabezpečiť chod škôl, nemocníc či sociálnych zariadení, ktorým hrozí obmedzenie alebo zastavenie činnosti. „Rovnako musí zverejniť mechanizmus, ako pomôže občanom znášať zvýšené výdavky na energie, ak zlyhá plán na dodávky cenovo zastropovanej elektriny či plynu, alebo výdavky na adresné kompenzovanie energetickej chudoby. Zatiaľ nie sú známe prepočty, koľko budú stáť takéto opatrenia, ale nemožno vylúčiť, že sa dostanú k ďalšej jednej miliarde eur,“ avizoval ekonomický expert KDH. Práve spomínané zhruba dve miliardy eur by mohla podľa neho vláda získať z doteraz nevyčerpaných eurofondov.
Zdroj: (SITA;DSe,fa)
Odporúčané články
Hoci väčšina Slovákov siaha po pôžičke predovšetkým v bankách a nebankových spoločnostiach, významná časť populácie stále rieši finančné rezervy aj v rodinnom kruhu. Podľa reprezentatívneho prieskumu agentúry Ipsos pre Home Credit sa každý štvrtý dospelý Slovák obrátil so žiadosťou o pôžičku nad 500 eur na príbuzných alebo známych.
Úverová aktivita domácností na Slovensku zostáva silná a podľa novembrovej správy o finančnej stabilite Národnej banky Slovenska (NBS) pokračuje rastový trend hypoték aj spotrebiteľských úverov. Hypotekárny trh ťaží z priaznivej kombinácie faktorov. Úrokové sadzby pomaly klesajú, nezamestnanosť sa drží blízko historických miním a ceny bývania naďalej medziročne rastú. Banky potvrdzujú, že práve zlepšenie dopytu je hlavným motorom oživenia.
Spoločnosť Wizz Air dnes na tlačovej konferencii v Košiciach oznámila, že od letného letového poriadku 2026 zavedie pravidelné letecké spojenie Košice – Rím. Lietať sa bude dvakrát týždenne na najväčšie talianske letisko, Rím Fiumicino, ktoré vlani vybavilo vyše 49 miliónov cestujúcich, čo ho zaradilo na ôsmu priečku v rebríčku najvyťaženejších európskych letísk. Prvý let je naplánovaný na 31. marec 2026. Letenky od 24,99 EUR jednosmerne sú dostupné na wizzair.com a v mobilnej aplikácii WIZZ.


