Prípravu a povoľovanie stavieb treba urýchliť, navrhujú poslanci za Sme rodina

Skrátenie prípravy stavieb, najmä administratívneho posudzovania ich povoľovania, je zámerom novely zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, teda stavebného zákona. Predkladatelia poslaneckého návrhu z hnutia Sme rodina Miloš Svrček, Jozef Lukáč a Petra Hajšelová uviedli, že problematiku riešia už schválené nové zákony o územnom plánovaní a výstavbe, ale ich účinnosť je posunutá až na apríl 2024. A to je z hľadiska hlavne plnenia úloh Plánu obnovy a odolnosti nedostatočný termín.

„Cieľom je urýchlene vykonať legislatívne úpravy tak, aby sa v čo najväčšej miere využili existujúce inštitúty, nenarušil sa priebeh konaní na stavebných úradoch a zároveň, aby sa nezaviedla úprava, ktorá by bola v rozpore s už schválenými predpismi účinnými od apríla 2024,“ zdôvodnili zákonodarcovia. Ako dodali, prípadne, aby sa využili úpravy v nich prijaté, ak je to možné. Účinnosť zmien je navrhnutá na 1. januára 2023.

„Najefektívnejším riešením pre naplnenie účelu legislatívnej úpravy nie je čiastková úprava procesov alebo lehôt jednotlivých druhov správnych konaní, ale ich integrácia do jedného bez toho, aby sa zasiahlo do pôsobností stavebných úradov a orgánov štátnej správy chrániacich verejné záujmy podľa osobitných predpisov, alebo do práv a oprávnených záujmov účastníkov konania,“ priblížili poslanci. Navrhovaná úprava podľa nich do účinnosti uvedených predpisov zníži regulačné zaťaženie a umožní výrazne skrátiť lehoty povoľovania pri zachovaní požiadaviek na kvalitu stavieb a ich vplyvov na okolie. Nie je riešením iba pre vymedzený okruh stavieb, ale je univerzálnym riešením pre všetky stavby.

Doterajšia úprava umožňuje spojiť územné a stavebné konanie iba pre jednoduché stavby, ak sú jednoznačné podmienky ich umiestnenia. Pri ostatných stavbách tak stavebný úrad urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. Návrh rozširuje rozsah možností pre spojenie územného konania o umiestnení stavby a stavebného konania pre ostatné stavby aj na podklade územného stanoviska príslušného orgánu územného plánovania. „Týmto krokom sa síce zavádza nový inštitút, ten je ale v súlade s úpravou prijatou v zákone o územnom plánovaní pod pojmom záväzné stanovisko, a jeho zavedením už v tomto návrhu sa môžu orgány územného plánovania pripraviť na jeho budúcu aplikáciu,“ vysvetlili zákonodarcovia.

Novela upravuje zjednodušený rozsah dokumentácie stavby pre podanie žiadosti orgánu územného plánovania o územné stanovisko ako aj jeho rozsah. Ten je obmedzený iba na vyhodnotenie súladu stavby so zámermi územného plánovania a vyhodnotenie posúdenia, či stavba nie je v rozpore s ostatnými podkladmi na posúdenie v prípade absencie územnoplánovacej dokumentácie. Zároveň sa tým obmedzí rozsah záväzného stanoviska obce, ktoré už nebude obsahovať posúdenie súladu s územnoplánovacou dokumentáciou.

Zdroj: (SITA, be)