Od novembra sa samospráve umožní stanovenie poplatku za vážený komunálny odpad
Od začiatku novembra tohto roka sa obciam a mestám umožní stanovenie poplatku za komunálny odpad, ktorý sa zberá vážením na zbernom vozidle pri vyprázdňovaní každej zbernej nádoby. Vyplýva to z novely zákona o miestnych daniach, ktorú v stredu (5. 10.) schválil parlament. Zmena súvisí s novelou zákona o odpadoch, podľa ktorej sa od roku 2023 samospráva môže rozhodnúť, či bude pri zbere komunálneho odpadu tento odpad vážiť.
„Priebežné skúsenosti niektorých samospráv, ktoré pilotne zabezpečili váženie komunálneho odpadu, poukazujú na dobré výsledky v podobe zníženia celkového vyprodukovaného odpadu v obci bez dôsledkov vytvárania čiernych skládok v obci,” tvrdia koaliční poslanci ako predkladatelia novely zákona. Pre obce, ktoré nezavedú vážený množstvový zber komunálneho odpadu, sa podľa poslancov pri vyrubení poplatku principiálne nič nemení. Ak však obce a mestá nezavedú váženie komunálneho odpadu, nezvýši sa tým motivácia predchádzať vzniku komunálneho odpadu, ani motivácia separovať vytriediteľné zložky zmesového komunálneho odpadu.
Rozhodnutie o spôsobe určenia poplatku za komunálny odpad bude na rozhodnutí obce. Môže zaviesť paušálny poplatok, teda poplatok na osobu a deň, štandardný nevážený množstvový zber ako súčin sadzby poplatku, veľkosti zbernej nádoby a frekvencie odvozu alebo vážený množstvový zber, teda poplatok vypočítaný podľa skutočného množstva odpadu vyjadreného v hmotnostných jednotkách.
Zdroj: SITA, su, kh
Odporúčané články
Univerzitná nemocnica L. Pasteura (UNLP) Košice ako prvá na Slovensku zaviedla modernú a mimoriadne šetrnú metódu liečby myómov a adenomyózy pomocou rádiofrekvenčnej ablácie. Gynekologicko–pôrodnícke oddelenie sa vďaka tomu stalo prvým certifikovaným pracoviskom tohto typu nielen na Slovensku, ale aj v rámci krajín V4, a zároveň školiacim centrom pre ďalších odborníkov.
V Košiciach žilo pred druhou svetovou vojnou približne 60-tisíc obyvateľov, z nich bolo približne 12 500 Židov. Väčšina žila v južnej časti mesta, kde vyrástli i viaceré synagógy, približuje pre agentúru SITA kurátorka Galérie Ľudovíta Felda v Košiciach Jana Teššerová. Deportácie Židov z Košíc sa začali až v roku 1944, keďže mesto od prvej viedenskej arbitráže v roku 1938 patrilo pod Maďarsko. Deportovaných bolo 15 807 Židov, a to nielen zo samotného mesta, ale aj z blízkeho okolia.
V Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach (DFN) sa podarilo zavŕšiť významný projekt – vďaka verejnej zbierke a aktivitám neziskovej organizácie Malenka n.o. prešlo Oddelenie neonatologickej intenzívnej medicíny (ONIM) komplexnou rekonštrukciou priestorov určených pre hospitalizované matky.
