Únia chce v rokoch 2023 a 2024 investovať 13,5 miliardy eur do výskumu a inovácií
Európska komisia (EK) v utorok prijala hlavný pracovný plán programu Horizont Európa na roky 2023 – 24 s rozpočtom približne 13,5 miliardy eur na podporu európskych výskumníkov a inovátorov v hľadaní prelomových riešení environmentálnych, energetických, digitálnych a geopolitických výziev. EK o tom informovala na svojej internetovej stránke.
Na dosiahnutie hlavných klimatických cieľov je vyčlenených 5,67 miliardy eur a 1,67 miliardy eur má slúžiť na podporu biodiverzity. Viac ako 4,5 miliardy eur sa použije na podporu digitálnej transformácie Európskej únie (EÚ). Rozsiahla podpora pôjde aj na Nový európsky Bauhaus, ktorého cieľom je ukázať ľuďom výhody zelenej transformácie pre ich každodenný život a miesto, kde žijú.
Takmer 970 miliónov eur plánuje únia investovať do urýchlenia prechodu na čistú energiu v súlade s plánom REPowerEU a do väčšej energetickej nezávislosti Európy od nespoľahlivých dodávateľov a nestabilných fosílnych palív.
Na rok 2023 sú v pracovnom programe naplánované priame investície vo výške viac ako 1 miliardy eur z nástroja NextGeneration EU do obnovy Európy po ekonomických a sociálnych škodách spôsobených pandémiou COVID-19. Popritom únia podporí aj výskum a inovácie sumou 336 miliónov eur na zlepšenie pripravenosti na pandémie a reakcieschopnosti v núdzových prípadoch ohrozenia zdravia. Táto podpora je v súlade s cieľmi Úradu EÚ pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA). Podporu dostanú aj kritické infraštruktúry proti fyzickým a kybernetickým hrozbám v snahe zvýšiť odolnosť EÚ.
Únia okrem toho poskytne podporu Ukrajine nad rámec osobitných opatrení vo výške 70 miliónov eur, ktoré sa už začali realizovať v roku 2022. Medzi nové opatrenia patrí zlepšenie prístupu výskumných pracovníkov z Ukrajiny k európskym výskumným infraštruktúram, ďalšia podpora ukrajinských vedcov v oblasti zdravotníctva, ako aj podpora klimaticky neutrálnej obnovy viacerých ukrajinských miest.
Zdroj: SITA, ab, ns
Odporúčané články
Pri príležitosti 106. výročia vzniku Československej republiky sa v pondelok 28. októbra uskutočnilo v Košiciach slávnostné stretnutie pri sochách Tomáša Garrigue Masaryka a Milana Rastislava Štefánika, dvoch významných osobností, ktoré stáli pri zrode spoločného štátu Čechov a Slovákov.
Pavol Slota, predseda národnej strany DOMOV, spolu s novinárkou Michalou Gánovskou navštívili vojnou postihnuté oblasti Donbasu, aby priniesli autentický pohľad na život v tejto konfliktne zóne. Ich cesta do Donecka, Avdejevky, Mariupolu a ďalších miest sa stala základom dokumentu Voľba národa – svedectvo z Donbasu.
Ministerstvo vnútra začne od decembra realizovať pilotný projekt telových kamier pre policajtov. Oznámil to minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) pred dnešným zasadnutím vlády.
