Padajúca omietka tesne minula ženu s kočíkom
Popraskaná fasáda vyše 80-ročnej bytovky na Štúrovej ulici ohrozuje chodcov. Obyvatelia bloku sa nevedia dohodnúť na financovaní opravy.
Omietka obytného domu na rohu Štúrovej a Zborovskej ulice je dlho v dezolátnom stave. Veľký kus z nej sa vo štvrtok uvoľnil. Podľa svedka len zázrakom nezasiahla okoloidúcu mamičku s detským kočíkom.
„Ak by náhodou nezastala, tak ju omietka trafí. Stalo sa to na Štúrovej 26,“ napísal do redakcie.
Michal Soltész, zástupca vlastníkov bytov tohto domu, hovorí, že o probléme vedia a snažia sa ho riešiť. „Pred dvomi rokmi sme opravovali strechu, ktorá bola pre náš dom akútny problém. Úver ešte potrebujeme dofinancovať. Máme však v bloku veľa ľudí, ktorí nechceli ani prvý úver a nechcú už platiť ďalší,“ povedal.
Nutná celková obnova
Opisuje, že majú vypracovaný kompletný projekt na obnovu bytového domu i všetku ďalšiu potrebnú dokumentáciu. Aby banka schválila úver, je potrebná stopercentná účasť vlastníkov bytov na schôdzi. „Na padajúcu omietku upozorňujem už päť rokov,“ tvrdí Soltész.
[ad][/ad]Predpokladá, že za asi sedemtisíc eur by vedeli fasádu budovy zbaviť najviac poškodených častí. Dom je však v takom stave, že potrebuje celkovú obnovu. Postavili ho ešte v 30. rokoch 20. storočia.
„Podľa môjho laického odhadu na to potrebujeme úver 40- až 50-tisíc eur,“ povedal. Za obnovu je podľa Soltésza aj správcu bytového domu, firma Refosbyt.

Odporúčané články
Kolektívne vyjednávanie v U. S. Steel Košice vo štvrtok ukončili vzájomnými podpismi sociálnych partnerov. Súčasťou kolektívnej zmluvy (KZ) pre roky 2026 až 2030 je okrem iného aj zvýšenie mesačnej tarifnej mzdy v priemere o 80 eur.
Policajti odhalili prípad podvodu, pri ktorom manželský pár neoprávnene získal humanitárne dávky pre občanov Ukrajiny za viac ako 300 000 českých korún, teda v prepočte približne 12 300 eur. Peniaze mali poberať napriek tomu, že na nich nemali nárok.
Vedec Doc. RNDr. Michal Goga, PhD. z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach sa vrátil z výskumnej expedície v Antarktíde, odkiaľ priniesol takmer 400 unikátnych vzoriek machov a lišajníkov. Následný laboratórny výskum prineseného biologického materiálu má pomôcť pri identifikácii látok využiteľných v medicíne, poľnohospodárstve či biotechnológiách.