Mýty a fakty o vápniku

Vedeli ste, že vápnik patrí k najdôležitejším minerálom v našom tele a že na jeho dostatočný príjem si nemusia dávať pozor len deti, ale aj dospelí?Obávate sa, že pri zvýšenom príjme tejto minerálnej látky sa vám vytvoria močové kamene? S odborníčkou na výživu Alexandrou Frolkovičovou sme sa pozreli na niekoľko mýtov, ktoré sa spájajú s vápnikom a jeho konzumáciou.

Prvý mýtus: Vápnik potrebujeme len pre zdravie našich kostí 

Áno, je pravda, že správna hladina vápnika v krvi podporuje kostné zdravie. „Pozitívne zdravotné účinky vápnika sú širokospektrálne. Tento minerál sa okrem významnej stavebnej funkcie zúčastňuje kontrakcie svalových vlákien (vrátane tých v srdci), optimalizácie procesu trávenia či prenosu nervových vzruchov. Ako dôležitá súčasť procesu zrážania krvi je potrebný pri akomkoľvek zranení,“ hovorí Alexandra Frolkovičová, všeobecná lekára a odborníčka na výživu.

Navyše, vápnik slúži v tele ako „posol“. Prináša do buniek rôzne ďalšie látky, vďaka ktorým dostanú impulz, aké úlohy majú plniť. Takže je dôležitý pre správne fungovanie všetkých procesov v našom tele.

Druhý mýtus: Vápnik je dôležitý iba v detstve

Je pravda, že množstvo vápnika v strave detí a mládeže má vplyv na množstvo, ktoré sa zabuduje do ich kostry v období rastu. V puberte sa celkové množstvo vápnika zabudovaného do kostí za jeden deň ešte zvyšuje, preto treba dbať na jeho dostatočný príjem. Na vápnik by však nemali zabudnúť ani tehotné ženy, pretože približne 80 percent všetkého vápnika v kostiach novorodencov sa zabuduje počas tretieho trimestra tehotenstva mamičky. A na dostatočný príjem vápnika by si mali dať pozor aj seniori, lebo vo vyššom veku začína postupne rednúť kostná hmota a zvyšuje sa riziko osteoporotických zlomenín.

Tretí mýtus: Najlepším zdrojom vápnika je mlieko a mliečne výrobky

Naše telo si vápnik nedokáže samo vytvoriť, preto je nevyhnutné ho prijímať zvonka. A pre trávenie, vstrebávanie a metabolizmus vápnika je ideálny a najbezpečnejší prirodzený príjem vápnika v potravinách a minerálnych vodách.

„Je síce pravda, že najbohatším zdrojom  vápnika je mlieko a mliečne výrobky, avšak spolu s vápnikom prijíma naše telo v mliečnych výrobkoch aj živočíšne bielkoviny. Ich nadbytok môže prispieť k zvýšeným stratám vápnika v obličkách, čo znižuje konečný zisk vápnika zo živočíšnych potravín oproti rastlinným potravinám či minerálnym vodám. Súčasťou minerálnych vôd navyše nie je nežiaduci tuk, ktorý prispieva k zvýšenej hladine cholesterolu v krvi, ako je to v živočíšnych potravinách,“ vysvetľuje tento mýtus A. Frolkovičová.

Štvrtý mýtus: Vápnik sa nachádza iba v živočíšnych produktoch 

Výbornú biologickú dostupnosť, t. j. celkový zisk z potraviny, má aj vápnik z rastlinných potravín. Sú to najmä strukoviny a sója, výrobky zo sóje, napr. tofu, brokolica, špenát, kapusta, bylinky (petržlenová vňať, pažítka, bazalka a pod.), ale aj orechy a semená. Minerálne vody s vyšším obsahom vápnika môžu tiež významným spôsobom prispieť k príjmu tohto dôležitého minerálu.

Piaty mýtus: Vápnik spôsobuje močové kamene

Štatistiky potvrdzujú, že najčastejšie nás trápia tzv. kalciumoxalátové močové kamene, teda tie, ktoré sú tvorené vápnikom. Očakávali by sme, že príjem vápnika bude riziko takých močových kameňov zvyšovať. Opak je pravdou. „Ak vápnik prijímame v jeho prirodzenej forme, teda ak je súčasťou našej stravy, v ideálnom prípade tej rastlinnej, riziko tvorby močových kameňov znižujeme. Rovnako príjem vápnika minerálnymi vodami s vyšším obsahom vápnika nás pred močovými kameňmi chráni a ešte aj posilňuje náš pitný režim,“ upresňuje odborníčka na výživu.

Šiesty mýtus: Minerálky ako súčasť pitného režimu nepotrebujeme

Často počúvame, že stačí piť čistú vodu a nie je nutné sa zbytočne zaťažovať minerálmi v nápojoch. Je to naozaj tak?

„Platí, že pokiaľ nedochádza k výrazným stratám sodíka potením, je dobré sa vyhýbať minerálkam s vysokým obsahom sodíka (často ho už v strave máme nadbytok). Dostatok vápnika a horčíka však stravou mnohokrát nepokryjeme, a preto je ich príjem formou minerálnych vôd veľmi jednoduchý a praktický. Keď si predstavíme, že športovec môže počas jedného tréningu stratiť až 400 mg vápnika a úroveň jeho vstrebávania je 10 – 50 percent, budeme šokovaní, keď si vypočítame, aké množstvo musí prijať, aby túto stratu nahradil. Ak ho potom chce prijať v prirodzenej forme, dobrou voľbou sú práve minerálky, ktoré mu doplnia aj stratené tekutiny.“