Tušíte, čo všetko sa nachádza v hrášku?
Môžete ho mať, kedykoľvek si zmyslíte. Veď sú ho plné mraziace boxy v obchodoch. Lenže práve teraz – a nikdy inokedy v roku – si ho môžete vychutnať v čerstvej podobe. Stačí ho šupnúť do šalátu alebo do rannej porcie smoothie.
Pre mnohých je to skôr jarná zábavka. Kúpite si vrecko hrášku, otvárate lusky, rátate počet guľôčok vovnútri. Ani vám nenapadne, že obyčajná zelená guľôčka je naprataná výživnými látkami – až na počudovanie, že z nej nevypadávajú.
Hrášok patrí medzi strukoviny – takže je plný proteínov. Rastlinných, samozrejme. Neoceniteľné napríklad pre vegánov. Proteínové prášky na rastlinnej báze sa práve preto často vyrábajú práve z hrášku.
Odháňa chuť na sladké
Hoci hrášok je naozaj len také malé zelené „nič“, dokáže prekvapujúco odháňať nekontrolovateľné návaly chuti na niečo sladké. Poznáte to, však: dáte si koláčik, o chvíľu príde na chuť čokoládka a prečo nie rovno aj zmrzlina…. samé chuťovky, ktoré vám parádne rozkolíšu hladinu cukru v krvi. Hrášok má kopec vlákniny a práve to vás pred takýmito výpadmi do chladničky alebo komory dokáže chrániť.
Čo možno tiež neviete, hrášok je veľký konkurent špenátu. Teda, aspoň podľa toho, čo od detstva počúvate. „Daj si špenát, potrebuješ železo“ by sa pokojne mohlo zameniť za frázu s hráškom. Zelené bobuľky sú jeho výborným zdrojom.
Máte v ňom aj slušné zastúpenie vitamínu B. Ten okrem iného dokáže dávať pozor na našu krv – konkrétne na hladinu homocysteínu. Ten vzniká pri metabolizme, a keď je ho príliš, krvi, cievam ani srdcu to príliš neprospieva. Vitamíny B ho dokážu štiepiť na neškodný cysteín. Čo neškodný – naopak pozitívny, pretože cysteín je antioxidant.
A ďalej – vitamín K. Viete vôbec, na čo je dobrý? Tento neraz prehliadaný vitamín je dôležitý pre naše kosti. Potrebujete ho totiž na produkciu osteokalcínu. Práve toto je proteín, ktorý zabezpečuje pevnosť vášho oporného aparátu.
A ešte čosi – čakali by ste, že v hrášku sú ukryté omega 3 mastné kyseliny? Ak vám teda predstava lososa, nech je akokoľvek prešpikovaný týmito toľko zdôrazňovanými prospešnými látkami, príliš „nevonia“, skúste dať šancu voňavému jarnému hrášku.
[ad][/ad]Nevariť, opekať
Znie to čudesne – ale „opekanie“ hrášku nie je o tom, že si zelené bobuľky napicháte na ihlicu a pootáčate nad ohníkom. Nutričná odborníčka Jackie Lynch „opekaním“ nazýva proces tepelnej úpravy hrášku, ktorý je šetrnejší ako klasické varenie vo vode. Ak do hrnca vložíte hrášok a varíte v množstve vody, vyplavíte prospešné béčko, ktoré je rozpustné vo vode. Nehovoriac o tom, že ani vitamín C nie je schopný prežiť minúty vo vriacej vode.
Skúste na to ísť inak: zoberte plytkú panvicu, dajte tri lyžice vody a takto ako keby „opekajte“ hrášok tri minúty na panvici. Je to kratučký proces, hrášok zmäkne, ale nezničí sa priehrštie vitamínov.
Ideálne ale je nerobiť s hráškom vôbec nič. Najmä teraz, keď ho môžeme mať v tom najčerstvejšom stave. Len pridať do šalátu. Alebo hodiť za hrsť do smoothie. Tomuto hustému nápoju to dodá prírodný proteín a pomôže neutralizovať pôsobenie ovocného cukru. Vďaka hrášku bude vaše smoothie aj zaujímavo chrumkať.
[ad2][/ad2](TASR)
Odporúčané články
Viac ako polovica Slovákov siaha pri bolestiach po voľnopredajných liekoch. Ukázal to reprezentatívny prieskum spoločnosti Kompava, podľa ktorého najčastejšie ide o bolesti chrbta, kĺbov a hlavy. Iba približne pätina opýtaných necháva bolesť prirodzene odoznieť, zatiaľ čo fyzickú aktivitu ako riešenie volí 15 percent a úpravu stravovania len šesť percent respondentov. Odborníci však upozorňujú, že potláčanie bolesti bez riešenia jej príčin môže viesť k chronickým problémom.
Prípravy na sviatky, ktoré zahŕňajú varenie, pečenie, nákupy či úpravy darčekov, pre mnohých znamenajú radosti i stres v jednom. To, čo ešte pred niekoľkými rokmi zvládali ľahko, môže po štyridsiatke prinášať nepríjemné komplikácie. V momente, keď otvoria kuchársku knihu alebo sledujú recept na displeji, si často uvedomia, že s ich zrakom nie je niečo v poriadku.
Slovensko prežíva ďalší chrípkový týždeň, v ktorom sa síce celkový počet akútnych respiračných ochorení mierne znížil, no chrípka a jej podobné formy zaznamenali opäť nárast. V 46. kalendárnom týždni bolo nahlásených 37 683 prípadov ARO, čo znamená chorobnosť 1 490,9 na 100-tisíc obyvateľov. Medzitýždenne ide o pokles o 2,6 percenta. Najviac pacientov pribudlo v Prešovskom kraji, najmenej v Trenčianskom.


