Slovensko by malo aktívne pracovať na upevnení svojich vzťahov s NATO a EÚ, myslí si KANDIDÁT do EUROPARLAMENTU Štefanisko

Ako podľa vás ovplyvní atentát na premiéra Roberta Fica eurovoľby? Vyšiel najnovší prieskum a Smer v ňom prvýkrát predbehol Progresívne Slovensko.

Dávno neplatí, že európske voľby voličov SMERu nezaujímajú. Sú rovnako silno motivovaní prísť voliť ako voliči PS. Výsledok medzi SMERom a PS bude tesný, a preto bude nesmierne dôležité prísť 8. júna voliť, aby v týchto voľbách zvíťazili proeurópske sily. Rozhodnúť môže aj to, koľko hlasov na ktorej strane spektra prepadne.

Ako chcete zabezpečiť, aby sa zdroje EÚ efektívne dostali do Košíc a iných slovenských regiónov, a aké konkrétne projekty by ste chceli v Košiciach podporiť?

Stotožňujem sa s odporúčaniami predchádzajúcej úradníckej vlády, ktorá v kontexte čerpania eurofondov okrem zníženia administratívnej náročnosti, lepšieho plánovania a kontrol hovorí aj o tom, ako by mal štát prejaviť väčšiu dôveru voči schopnosti regiónov investovať eurofondy. Tých projektov je v Košiciach naozaj veľa. Okrem opráv a budovania štandardnej mestskej infraštruktúry je pre mňa osobne veľkou témou zlepšenie infraštruktúry smerujúcej na Zemplín a Ukrajinu cez investície EÚ pri jej rekonštrukcii. Keď som sa začal bližšie venovať téme neefektívneho čerpania eurofondov, narazil som často na problém nedostatočnej digitalizácie pri komunikácii so žiadateľmi. Košice sú v unikátnej pozícií, aby mohli svoje vysokokvalifikované kapacity v oblasti informačných technológií využiť práve na zabezpečenie elektronizácie všetkých procesov v kontexte jednoduchšieho čerpania európskych peňazí. Zaujala ma aj myšlienka podpory stredných škôl z Košíc, aj z iných regiónov pri príprave študentov na pracovný trh pre konkrétnych zamestnávateľov na základe ich odborného zamerania. Napríklad využiť prichádzajúce Volvo pre prípravu študentov zo škôl s technickým a automobilovým zameraním. Viem si predstaviť, že by tieto školy dostali väčšiu mieru finančnej pomoci práve z európskych peňazí.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

BLAHA o atentáte: Bez OSPRAVEDLNENIA k zmieru nedôjde! (VIDEO)

V kontexte vašej profesionálnej pozície v IT, aké digitálne iniciatívy by ste chceli presadzovať na európskej úrovni, aby Slovensko bolo na čele digitálnej transformácie?

Nasledujúci EP sa bude musieť podľa mňa hlavne zamerať na implementáciu, dodržiavanie, a prípadné úpravy existujúcich nariadení. V roku 2022 prijala EÚ akt o digitálnych trhoch a akt o digitálnych službách. Ich hlavným cieľom je vytvoriť bezpečnejší digitálny priestor, chrániť práva používateľov a vytvoriť rovné podmienky na podporu inovácií a konkurencieschopnosti. V Európskom parlamente sa chcem venovať práve dodržiavaniu a implementácií týchto nariadení. Naďalej platí aj to čo som spomenul v predošlej odpovedi. Máme veľké rezervy v digitalizácií čerpania eurofondov. Práve v nej by Košice vedeli odpovedať na tento dopyt.

Ako vidíte budúcnosť Slovenska v automobilovom priemysle vzhľadom na rastúci dovoz dotovaných elektromobilov z Číny?

Svetový trend sa postupne uberá cestou k elektromobilite. Tento trend určujú samotné automobilky. Verejne podporujú ukončenie spaľovacích motorov a chcú byť konkurencieschopné na globálnom trhu. Chcú vedieť a určiť jasné smerovanie. Je to práve aj v kontexte dotovaných elektromobilov z Číny, prečo veľké automobilky takto reagujú. Nechcú stratiť svoju konkurencieschopnosť a technologicky za Čínou zaostať. Slovensko sa tomu nevyhne. Je správne, že k nám začínajú prichádzať autovýrobcovia práve za účelom vyrábania elektromobilov, alebo ich komponentov. Hovorím samozrejme o Volve vo Valalikoch. Najväčšie svetové trhy už začali na snahu Číny reagovať. Európska únia v októbri 2023 začala antisubvenčné prešetrovanie čínskych elektrických vozidiel, čo môže viesť k zavedeniu vyrovnávacích ciel. Spojené štáty nedávno ostro zvýšili cla na čipy, elektrobatérie, aj samotné elektromobily. Krok USA preto môže mať vplyv na očakávané rozhodnutie EÚ o vyrovnávacích clách na Čínu.

Aké konkrétne kroky by ste navrhli na ochranu spoločného trhu EÚ pred neférovou súťažou a zároveň na podporu malých a stredných podnikov?

Je to skvelá otázka k téme digitálnych služieb. Každým rokom sa čoraz väčšia časť trhov presúva do online priestoru. Vidíme ako veľké sociálne platformy integrujú “e-commerce” (online nakupovanie), a mnohokrát sa práve online reklama stáva dominantnou časťou ich každoročných ziskov. Malé a stredné podniky sú často odkázané napr. na reklamné služby týchto gigantov, čo ich značne znevýhodňuje. Akt o digitálnych trhoch bude riešiť aj tento problém. Bude identifikovať tieto veľké platformy ako tzv. “gatekeepers” (strážcov prístupu) s cieľom zabezpečiť, aby nezneužívali svoje postavenie. Bude veľmi dôležité kontrolovať dodržiavanie tejto európskej legislatívy a vedieť ju prispôsobiť pri tzv. “malicious compliance” (zlomyselnom súhlase) zo strany veľkých firiem a platforiem. No a opäť sa vrátim aj k zníženiu administratívnej náročnosti a byrokratického zaťaženia, ktoré vieme správnou elektronizáciou zameranou na koncového užívateľa uľahčiť.

Ako by malo Slovensko reagovať na zmeny v globálnej geopolitike, najmä s ohľadom na stúpajúci vplyv Číny a Ruska a neistoty v transatlantickej spolupráci?

Slovensko by malo aktívne pracovať na upevnení svojich vzťahov s NATO a EÚ. Napriek občasným neistotám v transatlantickej spolupráci je spojenectvo so Spojenými štátmi a európskymi krajinami základom pre našu bezpečnosť a stabilitu. Zdieľanie spravodajských informácií je kľúčové. Mrzí ma, že sa Slovensko kvôli postojom tejto vlády stáva nespoľahlivým partnerom a naši spojenci s nami tieto informácie nezdieľajú, pretože sa obávajú úniku. Mali by sme sa zamerať na našu energetickú bezpečnosť a vnútroštátnu odolnosť. Je potrebné diverzifikovať energetické dodávky. Zamerajme sa na obnoviteľné zdroje spojené s bezpečným jadrom a znižujme svoju závislosť na Rusku, ktoré nie je spoľahlivým partnerom a energie využíva na politické vydieranie. Vnútroštátnu odolnosť voči dezinformáciám a vplyvovým operáciám musíme budovať spoločne investovaním do vzdelávania v oblasti mediálnej gramotnosti. Slovensko je na tom obzvlášť zle a ukazujú to pravidelne výsledky Eurobarometrov a iných prieskumov. Nariadenia EÚ nám vedia pomôcť pri ochrane voči niektorým nenávistným prejavom online, ale nepomôžu nám pri definovaní dezinformácií. S tým sa musíme vysporiadať my.