Parlament posunul do druhého čítania zmeny vo voľbách zo zahraničia, hlasovanie poštou by malo skončiť
Poslanci Národnej rady SR na utorkovom (5. mája) zasadnutí hlasovali o viacerých návrhoch zákonov. Ústrednou témou bolo posunutie novely volebného zákona z dielne strany Smer-SD do druhého čítania, ktorá predpokladá zásadné zmeny pri hlasovaní Slovákov žijúcich v zahraničí. Súčasťou parlamentnej agendy bola aj diskusia o stave verejných financií.
Zmeny v systéme volieb zo zahraničia
Predložený návrh počíta so zrušením doterajšieho systému hlasovania poštou. Ako informovali noviny.sk, predkladatelia krok odôvodňujú snahou o vyjdenie v ústrety občanom v zahraničí a zvýšenie dostupnosti hlasovania. Legislatíva prináša nasledujúce kľúčové úpravy:
- Voliči by po novom mali odovzdávať svoj hlas výlučne osobne na zastupiteľských úradoch Slovenskej republiky.
- Možnosť voliť zo zahraničia by sa okrem parlamentných volieb a referenda mala rozšíriť aj na prezidentské voľby (doteraz v nich mohli voliči bez trvalého pobytu na Slovensku hlasovať len osobne na území SR).
- Výška volebných kaucií pre parlamentné voľby a voľby do Európskeho parlamentu by sa už nemala určovať pevnou sumou, ale bude sa viazať na aktuálnu priemernú mesačnú mzdu.
Postoje koaličných partnerov
Koaličné strany Hlas-SD a SNS avizovali k predloženému volebnému návrhu výhrady a prípravu vlastných pozmeňujúcich návrhov. Predseda poslaneckého klubu Hlas-SD Róbert Puci uviedol, že strana aktuálne komunikuje s rezortmi vnútra a zahraničných vecí o možnosti rozšírenia počtu volebných miest aj mimo priestorov zastupiteľských úradov v závislosti od legislatívy hostiteľských štátov.
Predseda SNS Andrej Danko potvrdil zámer zmeniť súčasný model korešpondenčného hlasovania a pripustil aj diskusiu o zavedení elektronických volieb v budúcnosti. SNS zároveň požaduje úpravy v systéme preferenčného hlasovania a v kontrole financovania politických strán.
Kritika opozície a diskusia o ekonomike
Opozičné Progresívne Slovensko navrhované zmeny odmieta. Líder hnutia Michal Šimečka označil zrušenie voľby poštou za obmedzenie ústavného práva pre státisíce ľudí v zahraničí. Vládnu koalíciu zároveň obvinil z odvádzania pozornosti od aktuálnych ekonomických problémov, rastúcich cien palív či hroziaceho zmrazenia európskych fondov.
Téma ekonomiky a konsolidácie rezonovala aj v parlamentnej rozprave. Poslanec Ján Blcháč (Hlas-SD) obhajoval vládne opatrenia, vďaka ktorým sa podľa jeho slov podarí znížiť schodok rozpočtu pre rok 2025 na úroveň 4,5 percenta. Opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS) mu oponoval s varovaním pred prudkým nárastom štátneho dlhu, ktorý by v roku 2028 mohol dosiahnuť úroveň 100 miliárd eur, a vyjadril pochybnosti o deklarovanom tempe znižovania rozpočtového deficitu.
Odporúčané články
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR plánuje zakázať činnosť takzvaných množiarní, v ktorých dochádza k rozmnožovaniu psov a mačiek s cieľom ich uvádzania na trh bez príslušných dokladov pôvodu. Príslušná novela zákona o veterinárnej starostlivosti by mala nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2027.
Hnutie Progresívne Slovensko (PS) iniciuje diskusiu o spájaní opozičných politických subjektov. Predseda hnutia Michal Šimečka deklaroval pripravenosť PS pôsobiť ako zastrešujúca platforma pre strany, ktorých podpora sa v prieskumoch pohybuje na úrovni piatich až siedmich percent a hrozí im neúčasť v parlamente. Inšpiráciou pre tento postup má byť nedávny úspech opozičných síl v Maďarsku.
Strana Hlas-SD očakáva, že predseda vlády Robert Fico zaradí na rokovanie vládneho kabinetu návrh na zmrazenie platov a paušálnych náhrad ministrov. Na utorkovej tlačovej konferencii to uviedol predseda poslaneckého klubu Hlas-SD Róbert Puci, pričom poukázal na skutočnosť, že poslanci Národnej rady SR si svoje mzdy už zmrazili.
