Najhoršia katastrofa v histórii železiarní

Práve dnes uplynulo 20 rokov odo dňa, ktorý sa zapísal do histórie ako jeden z najtragickejších v Košiciach a okolí. Vo vtedajšom závode VSŽ došlo k výbuchu potrubia, pri ktorom sa do ovzdušia dostal prudko jedovatý plyn. Do večera zahynulo 11 ľudí, ďalšie desiatky museli ošetrovať v nemocniciach.

Ako vysvitlo v priebehu vyšetrovania, pod tragédiu sa podpísala nielen chyba pracovníkov – výbuch nastal, keď zvárali plynové potrubie. Svoju úlohu zohralo aj počasie. Inverzia tlaku vzduchu spôsobujúca hromadenie plynu namiesto jeho rozptýlenia. Ďalším faktorom tragédie bola skutočnosť, že v železiarňach chýbali predpisy o postupe v podobných mimoriadnych prípadoch.

Čo sa teda v osudných dňoch vo VSŽ stalo: 

• desať minút po deviatej v piatok 27. októbra 1995 došlo pri zváraní potrubia vysokopecného plynu k výbuchu, do ovzdušia začalo unikať veľké množstvo plynu- dopoludnia pod potrubím prechádzali pracovníci podniku, riešilo sa „zaslepenie“ diery po výbuchu, ľudia prichádzali do práce
• okolo 15.30 h sa objavili správy o prvých priotrávených, išlo najmä o pracovníkov strážnej služby, ktorí zabezpečovali odklon dopravy z miesta havárie, práce na jej odstraňovaní pokračovali
• pred deviatou večer bol vydaný príkaz na opustenie pracovísk v blízkosti havárie
• v sobotu ráno o 2.30 h zasadol krízový štáb železiarní na čele s vtedajším prezidentom podniku Jánom Smerekom
• v nemocniciach ošetrovali stovky priotrávených, len v nemocnici v Šaci ich bolo 309, z toho 21 museli hospitalizovať
• 11 ľudí otravu neprežilo, vrátane dvoch mladíkov z Veľkej Idy, ktorí sa v podniku zdržiavali neoprávnene
• podnik už bol uzatvorený, každú hodinu zasadal krízový štáb VSŽ a na magistráte Rada obrany mesta
• pracovníci Civilnej ochrany neustále monitorovali mrak plynu a jeho pohyb
• v sobotu popoludní pricestoval do VSŽ premiér Vladimír Mečiar, ktorý predtým vydal pokyn pripraviť autobusy pre prípad, že by bolo nutné mesto evakuovať
• v sobotu večer už koncentrácia plynu klesla natoľko, že do podniku mohli prísť prví zamestnanci
• v nedeľu sa výroba opäť rozbehla naplno
• v roku 1996 obvinili 5 ľudí, na troch sa vzťahovala amnestia prezidenta; pred súd sa postavili iba dvaja, riaditeľ závodu Energetika dostal podmienku, u majstra závodu Koksovňa súd napokon upustil od potrestania

Ladislav Drabik: Boli to dlhé a rušné dni

Na snímke vľavo J.Rezeš, uprostred L.Drabik a vpravo J.Smerek počas mimoriadneho valného zhromaždenia akcionárov VSŽ.

Ladislav Drabik pôsobil v roku 1995 vo funkcii viceprezidenta VSŽ pre riadenie. Sám hovorí, že spomienky na tragické udalosti ovplyvňovali jeho prácu a prácu kolegov ešte dlhé roky po tejto tragickej nehode.

“Boli to veľmi dlhé a rušné dni. V deň tragédie ma vytiahli z postele už o tretej ráno. Hneď som šiel do podniku, kam sa dostavili aj ďalší vtedajší členovia predstavenstva a viceprezidenti,” spomína L. Drabik.

“Išli rôzne fámy o mraku, ktorý smeruje na Košice, ale nezakladali sa na pravde. Koniec-koncov, veľmi rýchlo do železiarní prišiel vtedajší premiér a viacerí ministri,” hovorí dnes funkcionár Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.

Ku katastrofe podľa jeho slov podstatnou mierou prispelo počasie. “Plyn, ktorý zabíjal, sa ešte v sedemdesiatych rokoch vypúšťal priamo do ovzdušia a rozptyľoval. Až neskôr sa začal zbierať a používať na energetické účely. No a nešťastnou zhodou okolností inverzia v ovzduší spôsobila, že sa nerozptyľoval, ale nahromadil sa v smrteľnej koncentrácii v priestore časti železiarní.”

Podľa L. Drabika nešťastie prispelo k výraznej zmene v chápaní prevencie a nebezpečia pri takých koncentráciách plynov. Podnik výrazne investoval do monitorovacieho, zabezpečovacieho a varovného systému. Jedenástim obetiam to však už život vrátiť nemohlo.

Foto: TASR