Federálni majstri spred 30 rokov na červenom koberci
Ešte pred úvodným buly nedeľňajšieho zápasu si vedenie HC Košice pripomenulo tridsiate výročie zisku druhého federálneho titulu. Na červenom koberci sa zišli takmer všetci hráči víťazného mužstva VSŽ Košice zo sezóny 1987/1988.
Z rúk prezidenta HC Košice Júliusa Langa a výkonného riaditeľa Rastislava Rusiča si bývalí hráči vtedajšieho VSŽ Košice prevzali pamätné plakety pripomínajúce tento úspech. „Je to určite veľmi emotívne. Neviem však, kedy podobné pocity zažijú terajší hráči. My sme dokázali vyhrať na Sparte, čo bola mekka vtedajšieho československého hokeja, a ešte dlho po zisku titulu nám nevedeli v Prahe zabudnúť, že sme to dokázali. Veľa dnešných hráčov mi ako trénerovi prešlo popod ruky, avšak stále sa ich pýtam, kedy toto dokážu. Viem, že federálny titul sa im už vyhrať nepodarí, no chýba mi taký prenikavý úspech, ako sme spravili my,“ zaspomínal si útočník Vladimír Svitek.
[ad][/ad]Genialita Igora Libu
Hokejisti VSŽ Košice zvíťazili v sezóne 1987/1988 vo finálovej sérii nad Spartou Praha 3:1 na zápasy. Štvrtý duel, ktorý sa hral v Prahe, vyhrali Košičania po dramatickom priebehu v pomere 6:5 po predĺžení. Na zlatom góle mal leví podiel najmä kapitán Igor Liba, ktorý krásnou prihrávkou našiel autora presného zásahu Jána Vodilu. „Boli to infarktové stavy, pretože sme vedeli, že sme blízko titulu. V predĺžení sa však naplno prejavila genialita Igora Libu. Väčšina hráčov by z tejto pozície spred brány okamžite strieľala. Igor bol však iný, on hľadal ešte svojho spoluhráča. V tom spočívala jeho veľkosť,“ nešetril slovami chvály Svitek.
Nevedeli sa dostať zo štadióna
Fanúšikovia pražskej Sparty na prehry zvyknutí rozhodne neboli. Po zlatom góle sa tak naplno prejavila nielen spontánna radosť Košičanov, ale aj nespokojnosť domácich divákov. „Po skončení zápasu sme sa ešte dlho nevedeli dostať zo štadióna, keďže nám v tom bránili pražskí fanúšikovia. Malým lietadlom sme nakoniec prileteli domov. Každý z nás si tento úspech naplno uvedomil až po nejakých dvoch či troch dňoch,“ uzavrel Vladimír Svitek.
Matúš Kozáček
