Vianočné zvyky a tradície majú svoju symboliku. Ktoré z nich dodržiavate?
Vianoce sú najkrajším sviatkom roka, ktorý spája rodiny a nesie so sebou bohatú symboliku a zvyky. Mnohé z nich majú hlboké historické korene a prešli významnými zmenami. Aké tradície však pretrvávajú dodnes? Pozrime sa na tie najvýznamnejšie, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou slovenských Vianoc.
Tradičné vianočné jedlá
Ryba ako symbol kresťanstva sa na štedrovečerný stôl dostala až v období medzivojnovej Československej republiky. Predtým sa na Slovensku jedli najmä pôstne jedlá, keďže mäso bolo vyhradené na Prvý sviatok vianočný. Štedrovečerné menu pozostávalo z kyslej polievky, ako je kapustová alebo šošovicová, a múčnych jedál, medzi ktoré patrili opekance, pupáčky či bobáľky. Na Žitnom ostrove sa už v minulosti pripravovala rybacia polievka, čo naznačuje regionálne rozdiely v tradíciách.
Symbolika vianočných chodov
Štedrá večera začínala modlitbou, po ktorej si rodina podávala oblátky s medom a cesnakom. Med mal symbolizovať sladkosť života a cesnak chránil pred chorobami a zlými silami. Gazdiná často urobila členom rodiny krížik na čelo medom ako požehnanie. Pre zosnulých členov rodiny sa v niektorých domácnostiach symbolicky prestieralo miesto pri stole. Neodmysliteľnou súčasťou sviatočného večera bolo víno, koláče a hriata pálenka osladená medom. Zaujímavými zvykmi boli rozbíjanie orechov a prekrajovanie jabĺčok, čo malo naznačiť prosperitu v novom roku.
Vianočný stromček ako novodobá tradícia
Zdobenie vianočného stromčeka je tradícia, ktorá pochádza z nemeckého protestantského prostredia. Na Slovensku sa prvýkrát spomína v polovici 19. storočia, kedy bol stromček ozdobou detskej opatrovne v Trnave. Symbol zeleného stromčeka sa spája so zdravím, nádejou a sviežosťou života.
V medzivojnovom období boli stromčeky skromne zdobené a darčeky pod nimi boli praktické – oblečenie, topánky alebo domáce potreby. Až s rozvojom spotrebného priemyslu a lepšou ekonomickou situáciou sa darčeky stávali bohatšími, pričom hlavnú pozornosť dostali deti.
Novoročné oslavy a zábava
Zatiaľ čo Vianoce boli považované za rodinný sviatok, Nový rok sa oslavoval v širšej spoločnosti. Ľudia sa stretávali, zabávali a víno či hriata pálenka nechýbali ani počas týchto chvíľ. Tento kontrast medzi pokojnými Vianocami a veselým Novým rokom sa zachoval dodnes.
(FG)
Odporúčané články
Kresťanský sviatok Zjavenia Pána je ľudovo nazývaný aj Traja králi. Obe pomenovania spája zjavenie sa Boha svetu prostredníctvom významných mužov z ďalekých krajov, ktorí nasledovali hviezdu na oblohe. Tá ich mala priviesť k dieťaťu narodenému v Betleheme. Sviatok Zjavenie Pána patrí k najstarším kresťanským sviatkom.
Začiatok roka je tradične spojený s novoročnými predsavzatiami. Ľudia si sľubujú viac pohybu, zdravšie stravovanie, menej stresu či viac času pre seba. Skúsenosti aj dostupné údaje však ukazujú, že väčšina týchto predsavzatí nevydrží dlhšie než niekoľko týždňov alebo mesiacov.
Tradičný bravčový paprikáš so smotanou patrí medzi stálice domácej kuchyne, ktoré sa v slovenských domácnostiach pripravujú už celé generácie. Jemná smotanová omáčka, voňavá paprika a pomaly dusené mäso vytvárajú sýte a chuťovo vyvážené jedlo, ktoré sa hodí na bežný obed aj rodinné stretnutie.
