Svätý Štefan – muž služby, viery a odpustenia
Na druhý deň po slávnosti Božieho narodenia si cirkev každoročne pripomína svätého Štefana, prvého kresťanského mučeníka. Tento sviatok, zavedený okolo roku 380, symbolicky dopĺňa Vianoce a pripomína vieru, odvahu a ochotu odpúšťať.
Štefan bol prvým kresťanom, ktorý položil život za Kristovo učenie. Ukameňovali ho Židia po tom, ako vyhlásil, že Ježiš Kristus je Božím synom. Svojou poslednou vetou „Pane, nezapočítaj im tento hriech“ demonštroval nezlomnú vieru a lásku k nepriateľom.
Štefan patril medzi prvých sedem diakonov, ktorých apoštoli poverili starostlivosťou o chudobných, chorých a o rozdeľovanie milodarov sirotám a vdovám. Diakoni, čo znamená „služobníci“, zastávali kľúčovú úlohu v prvotnej cirkvi, kde ich povinnosťou bolo praktické napĺňanie sociálneho poslania.
Aj dnes si tradícia diakonátu zachovala svoju významnú rolu – ide o nižší stupeň svätenia, na ktorý sa viažu úlohy ako pochovávanie, krst či sobášenie, no bez možnosti slúžiť omšu. Táto služba pripomína Štefanovo poslanie byť mostom medzi duchovnou a praktickou pomocou.
Meno Štefan pochádza z gréckeho „korunovaný“, čo symbolicky odkazuje na jeho mučeníctvo. V našom regióne sa sviatok svätého Štefana spája s návštevami, vinšovaním a koledovaním. Popoludnia tradične patrili divadelným predstaveniam, večery zase svätoštefanským zábavám, ktoré zdôrazňujú radosť z ukončenia pôstneho obdobia Adventu.
(FG)
Odporúčané články
Redakcia KOŠICE: DNES si pri spracovaní výsledkov tejto ankety stanovila za svoj hlavný cieľ dosiahnuť maximálnu transparentnosť a metodologickú presnosť, podobne ako pri všetkých nami realizovaných prieskumoch. Naša metodológia bola založená na detailnej analýze dát a použití presne definovaných kritérií, čím sme minimalizovali akékoľvek pochybnosti o objektivite výsledkov.
Tradíciu betlehemov alebo jasličiek zaviedol svätý František z Assisi, zakladateľ rehole františkánov. Na Vianoce v roku 1223 pripravil v jaskyni v talianskom Grecciu jasle, do ktorých uložil živé dieťa. Vedľa stála Mária a Jozef, priviedli aj osla a vola.
Téma symbolov kosáka a kladiva na Námestí osloboditeľov v Košiciach rozvírila v posledných týždňoch vášne. Našej ankety, ktorá sa stala platformou na vyjadrenie názorov občanov, sa zúčastnilo 1 651 hlasujúcich. Výsledky sú mimoriadne tesné – 51 % respondentov sa vyjadrilo za ponechanie symbolov (842 hlasov), zatiaľ čo 49 % (809 hlasov) bolo za ich odstránenie (percentá boli zaokrúhlené na dve desatinné miesta). Okrem samotných hlasov prišlo aj množstvo komentárov, ktoré odhaľujú, ako ľudia vnímajú túto citlivú tému.
