Katolíci dnes slávia sviatok Panny Márie Bohorodičky
Od roku 1969 si katolícka cirkev pripomína Slávnosť Panny Márie Bohorodičky. Cirkev si ňou pripomína dôležitú úlohu Márie v diele spásy ako Matky Syna Božieho a jej vyhlásenie za Bohorodičku (Theotokos) na Treťom ekumenickom koncile v Efeze. Sviatok je oslavou materstva Panny Márie a téma bohoslužby dňa je vyjadrená slovami sv. Pavla – „Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy…“
Bohorodička (gr. Theotokos, lat. Deipara) je titul, ktorým prvotná Cirkev poctila Pannu Máriu na konci 3. storočia. Vyjadruje sa ním skutočnosť, že Mária bola matkou Božieho Syna nielen ako človeka, ale aj ako pravého Boha. V 5. storočí sa v Cirkvi vyskytli pochybnosti o teologickej správnosti tohto titulu. Koncil v Efeze r. 431 odsúdil tento bludný názor a vyhlásil dogmu, že Panne Márii ako matke Bohočloveka Ježiša Krista názov Bohorodička právom patrí.
Cirkev už od 6. storočia tradične slávila 1. januára sviatok Obrezania Pána a sviatok Mena Ježiš, ktorý sa slávil v nedeľu medzi 1. a 6. januárom, alebo keď v tomto rozmedzí nedeľa nebola, tak 2. januára. Podľa záznamu v evanjeliu sv. Lukáša osem dní po narodení „obrezali chlapčeka a dali mu meno Ježiš“. Sviatok Obrezania Pána bol však pôvodne mariánsky sviatok, ako o tom svedčili modlitby (propria) pri sv. omši a pri liturgii hodín, v ktorých sa Cirkev odvolávala na zásluhy Panny Márie. V Ríme sa tento sviatok slávil od 7. storočia a hlavné bohoslužby sa konali v Chráme Santa Maria Antica, ktorý dal postaviť pápež Ján VII. (701 – 707), pôvodom Grék a vyznaním „služobník Panny Márie“.
Sviatok Mena Ježiš bol veľmi populárny vo františkánskych komunitách už od polovice 14. storočia a jeho horlivým šíriteľom bol sv. Bernardín Siensky (1380 – 1444). Od 15. storočia sa slávil lokálne vo viacerých diecézach v Belgicku, Nemecku a vo Veľkej Británii. Jeho svätenie s platnosťou pre celú katolícku cirkev zaviedol pápež Inocent XIII. v r. 1721.
Zdroj:(SITA,mt)
Odporúčané články
Do redakcie sa nám ozvalo viacero čitateľov, ktorí sa sťažovali na dezolátny stav chodníka približne od Šafárikovej triedy po budovu Pošty na Humenskej ulici. “Táto rozsiahla plocha plná chodníkov a zelene, ktorú denne využívajú doslova stovky ľudí, je v dezolátnom stave už roky. Myslím, že o danom stave vie každý obyvateľ Terasy,” uvádza v mailovej komunikácii jeden z čitateľov, pán Rolko. Pýtali sme sa preto starostu MČ Západ Marcela Vrchotu, či o stave chodníka vie a kedy sa chystá jeho rekonštrukcia.
Neubehol ani mesiac od čelnej zrážky dvoch rýchlikov v Jabloňove nad Turňou pri Rožňave, a na druhej strane krajiny došlo k ďalšej šokujúcej zrážke vlakov. Na trati medzi Svätým Jurom a Pezinkom v nedeľu 9. novembra do seba narazili dva vlaky. Oba smerovali na bratislavskú hlavnú stanicu. Zrážka sa stala na najmodernejšej časti železnice na Slovensku chránenej zabezpečovacím systémom ETCS (European Train Control System).
Zoologická záhrada v Košiciach po šiestich dňoch opäť privítala návštevníkov. Uzavretá bola pre rozsiahle škody, ktoré v areáli spôsobila kalamita ťažkého mokrého snehu. Ten priebežne vyvracal stromy v rôznych častiach zoo a znemožnil bezpečný pohyb verejnosti.
