Boxoval so súperom menom rakovina

Zdravo sa stravoval, od detstva hrával basketbal, pinpong či hádzanú. Pavol Gӧrӧg robil pre svoj život a zdravie maximum. Preto mu ani v tom najhoršom sne nezišlo na um, že práve jeho môže postihnúť onkologické ochorenie.

Pavol nikdy nepatril k ľuďom, ktorí sú často chorí. Sem-tam prechladol, mal chrípku, a to bolo asi tak všetko. Pred dvoma rokmi však prišlo niečo, čo sám nechápal. „Rýchlo som bol vyčerpaný, k tomu sa pridal kašeľ, nočné potenie a únava. Boli to príznaky podobné chrípke, a preto som navštívil lekára, ktorý mi predpísal antibiotiká,“ spomína dnes Pavol. 

Lekára dotlačil k vyšetreniam

Po týždni liečenia sa vrátil z postele do práce a aj k športu. No pocity únavy a vyčerpania sa vrátili. Opäť navštívil lekára, ktorý mu znova predpísal antibiotiká. Táto situácia sa opakovala pol roka. „Už som lekárovi povedal, že ja ďalšie lieky nechcem brať a vyžiadal som si ďalšie vyšetrenia. Poslali ma na krčné a pľúcne, na ktorom mi nedokázali spraviť snímku, pretože som vysoký, a tak moje kroky smerovali na CT-čko. Výsledky som sa dozvedel cez telefón od svojej mamy, keďže som išiel na služobku. Musel som na ňu naliehať, aby mi povedala, čo sa deje. A keď vyslovila, že mám rakovinu… ani si nepamätám na cestu z Popradu do Košíc. Celú cestu som preplakal. Áno, aj chlapi plačú. Každý človek sa smrti bojí a bojí sa aj pomalého umierania,“ povedal. 

Prešlo osem mesiacov od prvej návštevy lekára až po definitívny verdikt – rakovina lymfatických uzlín. Pavlovi sa začal život meniť od základov. Lekári začali skloňovať slová ako lymfóm a chemoterapia. A práve chemoterapia bola pre neho najväčším strašiakom. „Lekárka ma postavila pred hotovú vec – ak chcem žiť, musím ju absolvovať. Bolo to ťažké obdobie, svetlejšie a inokedy tmavšie. Počas liečby som videl veľa ľudí. Tých, s ktorými to nič nerobilo a mali len trošku padnuté oči, ale aj tých, ktorí pred mojimi očami kolabovali. Pochopil som však jedno. Človek sa nesmie vzdať a musí za každú cenu bojovať.“

Vizuálny odkaz 

Pavol nikdy nemal problém rozprávať o svojom osude. Svoj príbeh sa preto rozhodol prerozprávať v podobe odkazu ľuďom, ktorí zvádzajú podobný boj s ťažkým súperom. „Rakovinu som vždy vnímal ako chorobu, ktorú vytiahne raz do týždňa moderátor v relácii, aby sa ľudia rozľútostili. Nevnímal som ju ako niečo, čo sa týka mňa. A preto som natočil aj video, pretože táto choroba je súčasťou každého z nás a nikdy nevieme, kedy zaútočí. To je prvým odkazom videa, druhým je to, že polroka som chodil za lekárom, ktorý ma neposlal na ďalšie vyšetrenie. Kebyže si to doslova nevydupem, kto vie, ako by to celé dopadlo,“ vysvetlil. 

Bojovník Pavol ani počas liečby na šport nezanevrel. Začal s prechádzkami v prírode, behom, či s kickboxom. Dnes je zdravý, no stále pod lekárskym dohľadom pomáha iným ako člen občianskeho združenia Lymfoma Slovensko. „Stretávam sa s ľuďmi, ktorí si chorobou prešli, ale aj s tými, ktorí sú pred liečbou alebo sa liečia. Je veľmi dôležité, aby ten pacient videl, že vždy je šanca uzdraviť sa a viesť normálny život.“ 

(JH)