Históriu Košíc oživila v dobových kalendároch

Kalendár sa považuje za symbol pominuteľnosti času. Zároveň je akýmsi odrazom stálosti odvekých právd. Zaznamenáva, že po jari nasleduje leto… Navodzuje atmosféru večného zrodenia, kolobehu života. Na konci roka starý kalendár odkladáme a nový kladieme na stôl či vešiame na stenu. Cítime povzbudenie, inšpiráciu a nádej. Staré skončilo, nové sa začína. Ľudia sa snažia skĺbiť minulosť s každoročnou novotou. Medzi nimi aj Košičanka Kristína Rybárová. Cieľom jej záujmu sa stalo naše mesto. Po nežnej revolúcii ako prvá vydávala historické kalendáre Košíc. Prečo vydavateľstvo? Robili ste predsa v múzeu. Po revolúcii som chcela skúsiť niečo nové. Priblížiť verejnosti to, čo som poznala z práce. Vo vydavateľstve Pergamen sme vydali úžasnú publikáciu Košice 1780 – 1916. Neskôr vo svojom vydavateľstve Agentúra K som sa venovala domácej tvorbe, Košiciam a košickým, resp. slovenským autorom. Spravili sme zaujímavé knižné tituly, kalendáre, dobové pohľadnice a vydávali sme spoločenský a kultúrny dvojmesačník Listy košické.

V nich sa objavila rubrika Čítanie zo starých kalendárov… Listy košické som robila s odborníkmi na históriu a dobovú tlač. Aj spomínanú rubriku. Vydávanie kalendárov prišlo následne. V minulosti slúžili kalendáre ako zdroj ponaučenia a zábavy. Hospodár si po dňoch zaznamenával, čo urobil, aké bolo počasie. O rok tak vedel, čo sa kedy dialo. A rokmi z toho boli skúsenosti a pranostiky. Do kalendárov sa zaznamenávali rodinné udalosti – narodenie, sobáš, úmrtie. Kalendáre boli akýmisi kronikami – knihami. V múzeu som spravovala fond fotografií. Cez ne som mohla postupne predstavovať Košičanom mesto, zaujímavých ľudí, udalosti a spôsob života. S vydavateľskou činnosťou som pred niekoľkými rokmi síce skončila, ale kalendáre z dobových pohľadníc či fotografií stále vydávajú rôzne inštitúcie. Boli ste po revolúcii prvá s nápadom vydávať takto košickú históriu. Ak som to spravila prvá, tak som poctená, že to hovoríte. Odborníci mi prispievali do listov, vznikali zaujímavé historické články. Písali sme o zeleni, tak sme pripravili aj kalendár, písali sme o osobnosti, akou bol Ľudovít Feld, urobili sme mu na poctu kalendár. Pri udalosti, akou bolo sté výročie prevezenia ostatkov Rákocziho do Košíc sme vydali kalendár Stretnutie s Rákoczim. Robili sme to s nadšením a radosťou. Kto vám v tejto práci pomáhal? Bola to tvorivá kolektívna práca. Zapálení ľudia ako historik Zdeněk Němec, kunsthistorička Helenka Němcová, vášnivý zberateľ historických pohľadníc a dokumentov, súčasný riaditeľ Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach Ján Gašpar, bývalý šéf archívu mesta Jozef Kirst, odborníčka na pamiatky Kristína Markušová, moji bývalí kolegovia. Nedá mi nespomenúť aj Katarínu Turčanovú, Gabrielu Rakúsovu či Evu Hajdu Redmond. Som im vďačná. Pomohli aj umelci, historici, pracovníci grafického štúdia a tlačiarní.Výber fotografií, spracovanie textov bola najkrajšia časť práce. Každá fotka, pohľadnica obsahuje viac informácií, má historickú výpovednú hodnotu. Preto k nej treba aj kvalitné odborné texty. Ťažšie to bolo skontrolovať. Nielen obsah, ale aby sedelo aj kalendárium, ktoré sme pripravovali vždy zvlášť. Tlačiarenský škriatok raz zaúradoval. Týždeň predbehol týždeň.

Z čoho ste čerpali? Historické pramene Košíc sú bohaté. Tém bolo a je nepreberné množstvo. Mesto malo a má veľa nádherných objektov, bohatú históriu a zaujímavých ľudí. Košičania majú byť na čo hrdí. Aké boli reakcie od ľudí? Kalendáre predávali kníhkupectvá, informačné centrá, objednávali si ich inštitúcie, firmy. Chodila som ich aj predávať. Mala som radosť z kontaktu s ľuďmi. S mnohými som sa predtým nepoznala a kalendáre, knihy, pohľadnice nás spojili. Vznikli priateľstvá na dlhé roky. Rok čo rok sa ozývali, či budú tie moje kalendáre znova. Často putovali do zahraničia ako darčeky. Ktoré časti mesta sú tie  vaše naj? Veľa z tých, ktoré už nie sú, sa mi páčilo. Zbúrať secesné budovy sporiteľne a hotela Schalkház na Námestí osloboditeľov určite nebolo rozumné. Vhodnou dostavbou sa mohlo riešiť aj zachovanie budovy železničnej stanice. Pamätám si, že som sa korčuľovala v Mestskom parku, kde bola v tom čase voľná ľadová plocha. Chodili sme s rodičmi na výlety do Čermeľa. Kde sa otáčala električka sme sa mohli občerstviť v „zábavnom kiosku“, ktorý bol postavený pre široké vrstvy rekreujúcich sa Košičanov. Krásne boli prechádzky v historickom centre. Pozrite sa na obrázok Immaculaty – ako bola obklopená stromami… Miesto nich vysadili iné. Podoba parkov sa neustále mení. Aj dnes je centrum pekné a živé. Immaculata, budova divadla, Urbanova veža, Dóm sv. Alžbety a kaplnka sv. Michala určite zapôsobia na každého, ale mám rada aj bočné uličky starého mesta. Teší ma, že sa ľudia naučili chodiť po meste a viac si všímajú architektúru. Určite nemôžem súhlasiť so všetkými zmenami a držím palce tým, ktorí sa neboja povedať nahlas svoj názor. Ako sa vám spolupracovalo s Milanom Kolcunom? Bolo to príjemné. On je jedným z tých ľudí, ktorí popularizujú mesto. Ukázal Košičanom mesto z iného uhla. Dôkazom sú ľudia, pravidelne chodia na jeho potulky. Pomáha svojou neúnavnou činnosťou dostávať do povedomia Košice aj za hranicami mesta. Rodina chápala vašu vášeň? Manžel pracoval v technickom múzeu, tak moju prácu vedel pochopiť. Robila som vydavateľskú činnosť skôr pre radosť svoju a iných, ako koníček. Kalendáre boli žiadané a teší ma, že tak to stále je. Možno prispeli k tomu, že Košičania sú lokálpatrioti.  

Cesta Kristíny Rybárovej z múzea až k historickým kalendárom

Kristína Rybárová (1953), pracovala vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach, kde spravovala zbierkový fond umeleckej, historickej a dokumentárnej fotografie. Pripravovala výstavy na Slovensku, v Čechách aj v Maďarsku. V roku 1994 nastúpila do funkcie riaditeľky vo vydavateľstve Pergamen. Tu sa podieľala aj na náročnej publikácii Košice 1780 – 1918. Od roku 1996 sa vo vlastnom vydavateľstve venuje výlučne slovenskej literatúre, podporuje začínajúcich autorov, pravidelne vydáva publikácie o meste a kalendáre žijúcich, ale aj nežijúcich autorov - výtvarníkov, ktorí zobrazovali Košice a Slovensko. Vydáva publikácie Potulky mestom Košice, Pamiatky židovskej architektúry v Košiciah, kalendáre Ľ. Feld, J. Bukovinský, E. Krón... Vydávala Listy košické.

Foto: Veronika Janušková