Prečo sa na Slovensku každoročne stavajú máje a čo symbolizujú?
Už od stredoveku sa na Slovensku každoročne na prelome apríla a mája vztyčuje vysoký, ozdobený strom – máj. Tento tradičný zvyk, prenesený zo starovekých magických praktík až do folklórnych slávností dneška, predstavuje symbol prebúdzajúcej sa prírody, úcty, mladosti i ľúbostného odkazu. Stavanie mája, hoci s lokálnymi odlišnosťami, je jedným z najživších dokladov živej kultúrnej pamäti Slovenska.
Máj ako symbol lásky a života
Na prelome apríla a mája sa na Slovensku dodnes objavujú pred domami a na námestiach vysoké, farebne ozdobené stromy. Hoci sa dnes častejšie stavajú ako súčasť folklórnych podujatí alebo obecného kultúrneho programu, ich význam siaha hlboko do minulosti. Stavanie májov je tradíciou, ktorá v sebe spája predkresťanské ochranné rituály, oslavu prírody a – predovšetkým – ľúbostné posolstvo mládenca dievčaťu.
Historický pôvod: od ochranného symbolu k verejnému gestu náklonnosti
Už v staroveku ľudia stavali zelené stromy ako ochranu pred zlými silami. V stredovekej Európe sa máje stávali prejavom vďaky jari a života – na verejných priestranstvách. V slovenských dedinách sa tradícia usadila od 15. storočia a postupne nadobudla formu verejného vyznania. Rovný, ozdobený strom, vztýčený pred domom slobodnej dievčiny, sa stal neprehliadnuteľným symbolom záujmu.
Čo máj znamenal pre našich predkov
Máj ako strom a máj ako mesiac v sebe nesú podobné posolstvo: vitalitu, plodnosť, nádej. V ľudovej kultúre sa jeho význam vrstvil – od ochranného účelu cez poľnohospodársku mágiu až po romantické gesto. Bohato vyzdobený strom bol dôkazom citu a snahy. Ak bol na vrchole venca veniec s dlhými stuhami, bol to verejný znak vážneho záujmu, niekedy aj prísľubu manželstva.
Regionálne rozdiely: iný kraj, iný máj
Hoci idea bola spoločná, spôsob prevedenia sa líšil. Na Orave mládenci dievčatám darovali hrable, v Štrbe stavali červené smreky, na Zemplíne sadili brezy potajme. Niekde sa staval jeden centrálny máj pre celú dedinu, inde máj pred každým domom slobodného dievčaťa. V niektorých oblastiach sa máje stavali až na Turíce, inde presne v noci z 30. apríla na 1. mája.
Zábava, žart aj klebety
Okolo májov sa sústredila nielen symbolika, ale aj život dediny. Vznikali súťaže medzi mládencami o najkrajší strom. Stávalo sa, že jedno dievča malo pred domom tri máje, alebo žiaden. Mládenci, ktorí stavali, boli na druhý deň pozývaní na pohostenie, často dostali stuhy, šatky či aj fľašu na oplátku. Ak sa chcel niekto niekomu posmievať, pred dom „staršej“ dievčiny postavil suchý jalovec – tzv. „suchý máj“.
Zmena počas socializmu a nový rozmer tradície
V 20. storočí, najmä po roku 1948, sa zvyk dostal aj do miest a podujatí spojených so Sviatkom práce. Vznikli oficiálne stavané máje na námestiach, často za účasti organizácií, škôl a ROH. Po roku 1989 síce tieto formy zanikli, no v mnohých obciach sa tradícia udržala. Dnes sa často stavia jeden máj ako verejná udalosť, so spevom, krojmi a folklórnym súborom.
Prežitie tradície v modernej podobe
Aj v 21. storočí sa tradícia stavania májov udržiava, no má nový rozmer. Je organizovaná, často pod dohľadom obce či kultúrneho centra. Stromy sú niekedy vztyčované pomocou techniky, no duch tradície ostáva živý. V mnohých obciach patrí stavanie mája medzi najkrajšie podujatia jari. Máj nie je len estetická dekorácia obce. Je to verejný odkaz, rituál prechodu medzi zimou a letom, pripomenutie si lásky, úcty a tradície. V čase, keď sa svet zrýchľuje, sa ukazuje, že aj taká zdanlivo jednoduchá vec ako vztýčený strom môže niesť hlboký význam.
Odporúčané články
Letná dovolenková sezóna je v plnom prúde a oddelenia dokladov hlásia zvýšený nápor žiadateľov o pasy. Cestovné kancelárie upozorňujú, že mnohí dovolenkári si platnosť pasu overia až tesne pred odchodom, čo môže viesť k strate celej dovolenky.
Dovolenková sezóna je v plnom prúde, no okrem zážitkov a suvenírov si z dovolenky môžeme priniesť aj nebezpečné parazity, ktoré spôsobujú vážne zdravotné komplikácie. Nedávny tragický prípad 11-ročného chlapca, ktorý sa na Slovensku nakazil nebezpečnou amébou, pripomína, že parazitné ochorenia nie sú problémom len v exotických destináciách.
Čím viac času trávime na sociálnych sieťach, tým častejšie prežívame úzkosť, keď ich nemáme k dispozícii. Skúsenosť s týmto pocitom má viac ako polovica populácie Slovenska. Úzkosť bez prístupu na sociálne siete častejšie pociťujú najmä tí, ktorí sa zvyknú porovnávať s inými používateľmi na základe obsahu, ktorý sledujú.
