Takmer polovica Slovákov si myslí, že predčasné voľby by zlepšili aktuálnu politickú situáciu
Ide konkrétne o 47 percent respondentov, pričom 11,9 percenta vyjadrilo názor, že predčasné voľby by aktuálnu politickú situáciu určite zlepšili. Ďalších 35,1 percenta respondentov uviedlo, že by ju skôr zlepšili.
Vyplýva to z prieskumu agentúry AKO pre JOJ 24, ktorý bol realizovaný od 19. do 26. mája na reprezentatívnej vzorke 1 000 respondentov. Tí mali odpovedať na otázku: „Myslíte si, že predčasné voľby by aktuálnu politickú situáciu skôr zlepšili alebo zhoršili?“ To, že by situáciu predčasné voľby zhoršili odpovedalo celkovo 37 respondentov, z toho 12,6 percenta je presvedčených, že by situáciu úplne zhoršili. Účastníci prieskumu si odpoveď mohli vybrať z preddefinovanej škály odpovedí, zvoliť si mohli len jednu. Na otázku nevedelo či nechcelo odpovedať 16,1 percenta opýtaných.
To, že by predčasné voľby zhoršili alebo skôr zhoršili aktuálnu politickú situáciu si častejšie myslia ženy, ľudia vo veku 66 a viac rokov a najmä ľudia so základným vzdelaním (ZŠ/učňovské bez maturity). Zlepšenie predčasnými voľbami, naopak, najčastejšie očakávajú mladí vo veku od 18 do 33 rokov a ľudia s vysokoškolským vzdelaním.
Zlepšenie aktuálnej politickej situácie si od predčasných volieb najčastejšie sľubujú obyvatelia Bratislavského kraja, konkrétne 60 percent z nich. Najzriedkavejšie majú tento názor obyvatelia v Košickom kraji, kde si 37 percent respondentov myslí, že by predčasné voľby úplne alebo skôr zlepšili politickú situáciu. To, že by sa situácia úplne alebo skôr zhoršila si myslí po 37 percent obyvateľov slovenskej aj maďarskej národnosti. Najčastejšie vyjadrovali tento názor ľudia inej národnosti, kde to bolo 45 percent.
Zhoršenie situácie predpokladajú najčastejšie voliči najsilnejšej koaličnej strany Smer-SD, ide o 71 percent z nich. Zároveň vykázali najvyšší podiel tých, ktorí si myslia, že situácia by sa úplne zhoršila, a to 36 percent. Celkovo len 15 percent spomedzi voličov Smeru si myslí, že situácia by sa po predčasných voľbách zlepšila. V prípade voličov koaličného Hlasu si celkovo 36 percent myslí, že predčasné voľby by situáciu zlepšili, opačný názor má 57 percent z nich. Napokon u najmenšej koaličnej strany SNS si 39 percent jej voličov myslí, že predčasné voľby by situáciu skôr zlepšili, že by ju úplne alebo skôr zhoršili si myslí 45 percent z nich.
Medzi elektorátmi opozičných strán dominuje presvedčenie, že predčasné voľby by aktuálnu politickú situáciu úplne alebo skôr zlepšili. Tieto odpovede najčastejšie uvádzali voliči hnutia Progresívne Slovensko, avšak odpoveď „úplne zlepšili“ vybralo 23 percent z nich (65 percent uvádzalo odpoveď „skôr zlepšili“), kým u hnutia Slovensko si takúto odpoveď vybralo 41 percent voličov. Rovnako 41 percent voličov druhého najsilnejšieho opozičného subjektu odpovedalo, že predčasné voľby by politickú situáciu „skôr zlepšili“. Aj u voličov strany Sloboda a Solidarita prevažuje názor o zlepšení situácie po prípadných predčasných voľbách, myslí si to celkovo 76 percent z nich, zároveň je ale 19 percent voličov liberálov toho názoru, že predčasné voľby by situáciu skôr zhoršili. Najpesimistickejšie nahliadajú na prípadné zlepšenie politickej situácie v prípade predčasných volieb voliči Kresťanskodemokratického hnutia, zlepšenie predpokladá celkovo 57 percent z nich, zhoršenie 24 percent. Zároveň 19 percent z nich na otázku nevedelo alebo nechcelo odpovedať.
U mimoparlamentných strán najčastejšie predpokladajú voliči hnutia Republika, vyjadrilo sa tak celkovo 64 percent z nich. Zároveň si ale 24 percent ich elektorátu myslí, že predčasné voľby by situáciu skôr zlepšili. Spomedzi voličov mimoparlamentných subjektov zlepšenie situácie najčastejšie predpokladajú voliči strany Demokrati, celkovo ide o 79 percent z nich. Medzi elektorátom Maďarskej aliancie si 39 percent myslí, že situáciu by predčasné voľby „skôr zlepšili“, kým 43 percent si vybralo odpoveď „skôr zhoršili“. Medzi voličmi hnutia Sme rodina prevažujú tí, ktorí očakávajú zlepšenie, ide celkovo o 56 percent z nich, kým 34 percent odpovedalo „skôr zhoršili“.
Zdroj:(SITA,kl)
Odporúčané články
Minister vnútra a šéf strany Hlas-SD Matúš Šutaj Eštok dodnes nechápe postup premiéra Roberta Fica v prípade vicepremiéra pre Plán obnovy a znalostnú ekonomiku Petra Kmeca. Ako uviedol v diskusnej relácii V politike spravodajskej televízie TA3, Kmec po prepuknutí kauzy s dotáciami pre priemysel sám avizoval vyvodenie osobnej zodpovednosti a v sobotu 15. novembra plánoval podať demisiu. Premiér sa však napriek tomu spravil „verejný signál” a avizoval odvolanie Kmeca.
Policajti z tímu okolo Jána Čurillu uspeli v súdnom spore s ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom (Hlas-SD). Ako informoval ich právny zástupca Peter Kubina, spor sa týkal statusu ministra na sociálnej sieti, v ktorom ich verejne prirovnal k právoplatne odsúdenému mafiánovi Mikulášovi Černákovi a označil ich za krivých policajtov.
V súvislosti s problematikou krádeží by mal platiť princíp „trikrát a dosť“. Rozhodla o tom dnes vláda, keď odobrila návrh novely Trestného zákona z dielne ministerstva spravodlivosti. Zároveň kabinet schválil aj návrh, aby sa novela prijala v skrátenom legislatívnom konaní.

