Ľuboš Lorenz dostal za strhávanie kosákov podmienku
AKTUALIZOVANÉ
Výtvarník a aktivista Ľuboš Lorenz spolu ďalšími dvomi osobami dostali podmienečný trest odňatia slobody za hanobenie kultúrnej pamiatky. Skutok odstránenia symbolov z pamätníka nepopiera, odmieta ale obvinenia súdu. Pamiatku podľa neho nepoškodil on, ale zamestnanci mesta.
Ľuboš Lorenz spolu s ďalšími dvomi osobami strhol 30. augusta 2017 popoludní viacero preglejkových kosákov s kladivami z Pamätníka vojakov Sovietskej armády na Námestí osloboditeľov. Výtvarník vtedy ako jediný zadržaný strávil štyri dni v policajnej cele. Prokuratúra neskôr obvinila spolu s Lorenzom ďalšie dve osoby – Štefana Ševčíka a Petra Olejníka.
Samosudca Martin Baločko z Okresného súdu Košice I im trestným rozkazom vymeral koncom minulého mesiaca za poškodenie národnej kultúrnej pamiatky úhrnný trest odňatia slobody na dva mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jedného roka. Spoločne im pripisuje odstránenie 24 symbolov, čím mali Správe mestskej zelene (SMsZ) v Košiciach spôsobiť škodu 347 eur.
[ad][/ad]Podajú odpor
Výtvarník vo vyjadrení pre KOŠICE:DNES uviedol, že voči trestnému rozkazu plánuje v zákonnej lehote podať odpor. Podľa Lorenza ich samosudca odsúdil bez toho, aby si riadne overil políciou zhromaždené dôkazy. Súd totiž v rozhodnutí uvádza, že výtvarník spolu s ďalšími dvomi páchateľmi násilným spôsobom vypáčili a odstránili z pomníka nezistený počet kusov symbolov. „Je to nehorázne, že len nám prišli poškodenie 24 kusov kosákov a kladív. V ten deň počas incidentu nás tam bolo viacero ľudí, ktorých sa im nepodarilo identifikovať, aj keď mali kamerové záznamy. V spise sa uvádza, že sme to všetko spáchali len my traja,“ reagoval na rozhodnutie súdu.
Kto poškodil pamätník?
Lorenz obvinenia z výtržníctva popiera. Poukazuje na to, že za poškodenie pamätníka nesie zodpovednosť mesto a pracovníci SMsZ: „Súdiť by mali tých, ktorí pamiatku svojvoľne poškodili nalepením symbolov totalitných režimov. Pracovníci mestskej zelene ich vylepovali bez povolenia.“
Tvrdenia výtvarníka podporuje aj stanovisko pamiatkarov, podľa ktorého preglejkové symboly nie sú súčasťou národnej kultúrnej pamiatky a nepodliehajú ich ochrane. „Ďalšie právne kroky budeme konzultovať s advokátom Danielom Lipšicom. Prisľúbil, že nás bude v tomto prípade zastupovať,“ dodal Lorenz. Lipšic zastupuje aj Petra Kalmusa, ktorý sa mal dopustiť rovnakého činu v auguste 2016.
Ľuboš Lorenz po štvordňovom pobyte v cele vyhlásil, že bude zvažovať žiadosť o azyl na Ukrajine. „Nakoniec som to neurobil a ani nad tým v súčasnosti neuvažujem. Chcel som verejne poukázať na to, že tam, na rozdiel od Slovenska, tieto symboly strháva sám štát. Rovnako sa to robí aj v iných krajinách Európy vrátane Estónska či Lotyšska,“ objasnil výtvarník.
Odporúčané články
Najnovšia analýza expertov Integrovaného dopravného systému (IDS) Východ ukázala, že mesto Košice by po zapojení regionálnej autobusovej dopravy do integrovanej tarify mohlo bez zníženia kvality dopravnej obsluhy ročne ušetriť jeden až 2,7 milióna eur. Na svojom webe o tom informoval Košický samosprávny kraj (KSK).
V metropole východu v súčasnosti prebiehajú viaceré investície do budovania zelenej a modrej infraštruktúry. Jednou z nich je aj projekt Budova MMK – Zelená pochôdzna strecha nad suterénom. Ten má na starosti spoločnosť Stavmont LC z Trenčianskych Stankoviec, ktorá spomedzi ôsmych uchádzačov uspela vo verejnom obstarávaní. Ich víťazná ponuka vo výške 614 470 eur z DPH bola o 34 percent nižšia, než bola predpokladaná hodnota zákazky.
Východoslovenské múzeum (VSM) v Košiciach má novú expozíciu Lekáreň U Božieho oka. Ako Informoval Košický samosprávny kraj (KSK), pod ktorý múzeum patrí, nová expozícia približuje dejiny lekárnictva aj tradičnú prácu lekárnikov v autentickom historickom prostredí. Nadväzuje na známu jezuitskú lekáreň U Božieho oka, ktorá pôsobila v centre metropoly východu od roku 1660 a bola jednou z najvýznamnejších zdravotníckych inštitúcií mesta.
