Ľuboš Lorenz dostal za strhávanie kosákov podmienku
AKTUALIZOVANÉ
Výtvarník a aktivista Ľuboš Lorenz spolu ďalšími dvomi osobami dostali podmienečný trest odňatia slobody za hanobenie kultúrnej pamiatky. Skutok odstránenia symbolov z pamätníka nepopiera, odmieta ale obvinenia súdu. Pamiatku podľa neho nepoškodil on, ale zamestnanci mesta.
Ľuboš Lorenz spolu s ďalšími dvomi osobami strhol 30. augusta 2017 popoludní viacero preglejkových kosákov s kladivami z Pamätníka vojakov Sovietskej armády na Námestí osloboditeľov. Výtvarník vtedy ako jediný zadržaný strávil štyri dni v policajnej cele. Prokuratúra neskôr obvinila spolu s Lorenzom ďalšie dve osoby – Štefana Ševčíka a Petra Olejníka.
Samosudca Martin Baločko z Okresného súdu Košice I im trestným rozkazom vymeral koncom minulého mesiaca za poškodenie národnej kultúrnej pamiatky úhrnný trest odňatia slobody na dva mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jedného roka. Spoločne im pripisuje odstránenie 24 symbolov, čím mali Správe mestskej zelene (SMsZ) v Košiciach spôsobiť škodu 347 eur.
[ad][/ad]Podajú odpor
Výtvarník vo vyjadrení pre KOŠICE:DNES uviedol, že voči trestnému rozkazu plánuje v zákonnej lehote podať odpor. Podľa Lorenza ich samosudca odsúdil bez toho, aby si riadne overil políciou zhromaždené dôkazy. Súd totiž v rozhodnutí uvádza, že výtvarník spolu s ďalšími dvomi páchateľmi násilným spôsobom vypáčili a odstránili z pomníka nezistený počet kusov symbolov. „Je to nehorázne, že len nám prišli poškodenie 24 kusov kosákov a kladív. V ten deň počas incidentu nás tam bolo viacero ľudí, ktorých sa im nepodarilo identifikovať, aj keď mali kamerové záznamy. V spise sa uvádza, že sme to všetko spáchali len my traja,“ reagoval na rozhodnutie súdu.
Kto poškodil pamätník?
Lorenz obvinenia z výtržníctva popiera. Poukazuje na to, že za poškodenie pamätníka nesie zodpovednosť mesto a pracovníci SMsZ: „Súdiť by mali tých, ktorí pamiatku svojvoľne poškodili nalepením symbolov totalitných režimov. Pracovníci mestskej zelene ich vylepovali bez povolenia.“
Tvrdenia výtvarníka podporuje aj stanovisko pamiatkarov, podľa ktorého preglejkové symboly nie sú súčasťou národnej kultúrnej pamiatky a nepodliehajú ich ochrane. „Ďalšie právne kroky budeme konzultovať s advokátom Danielom Lipšicom. Prisľúbil, že nás bude v tomto prípade zastupovať,“ dodal Lorenz. Lipšic zastupuje aj Petra Kalmusa, ktorý sa mal dopustiť rovnakého činu v auguste 2016.
Ľuboš Lorenz po štvordňovom pobyte v cele vyhlásil, že bude zvažovať žiadosť o azyl na Ukrajine. „Nakoniec som to neurobil a ani nad tým v súčasnosti neuvažujem. Chcel som verejne poukázať na to, že tam, na rozdiel od Slovenska, tieto symboly strháva sám štát. Rovnako sa to robí aj v iných krajinách Európy vrátane Estónska či Lotyšska,“ objasnil výtvarník.
Odporúčané články
Na Slovensku sú veľkonočné sviatky hlboko zakorenené v kresťanskej tradícii, o čom svedčia unikátne rituály a obyčaje, ktoré sa dejú počas Veľkého týždňa. Tradície sú pestrým zrkadlom kultúrnych a náboženských rozmanitostí po celom svete. Zaujíma vás, ako vyzerajú sviatky v iných krajinách?
Tohtoročná sezóna zámorskej NHL sa v noci z utorka (16. 4.) na stredu (17. 4.) skončila pre viacero tímov vrátane Montrealu Canadiens. Pre Juraja Slafkovského tak skončila klubová sezóna a stal sa voľným pre potreby reprezentácie pred blížiacimi sa MS v hokeji v Česku.
V Košiciach sa začalo s jarnou deratizáciou verejných priestranstiev. Deratizácia a regulácia živočíšnych škodcov, nariadená Regionálnym úradom verejného zdravotníctva (RÚVZ), prebieha od 18. marca do 30. apríla 2024.