Ľuboš Lorenz dostal za strhávanie kosákov podmienku
AKTUALIZOVANÉ
Výtvarník a aktivista Ľuboš Lorenz spolu ďalšími dvomi osobami dostali podmienečný trest odňatia slobody za hanobenie kultúrnej pamiatky. Skutok odstránenia symbolov z pamätníka nepopiera, odmieta ale obvinenia súdu. Pamiatku podľa neho nepoškodil on, ale zamestnanci mesta.
Ľuboš Lorenz spolu s ďalšími dvomi osobami strhol 30. augusta 2017 popoludní viacero preglejkových kosákov s kladivami z Pamätníka vojakov Sovietskej armády na Námestí osloboditeľov. Výtvarník vtedy ako jediný zadržaný strávil štyri dni v policajnej cele. Prokuratúra neskôr obvinila spolu s Lorenzom ďalšie dve osoby – Štefana Ševčíka a Petra Olejníka.
Samosudca Martin Baločko z Okresného súdu Košice I im trestným rozkazom vymeral koncom minulého mesiaca za poškodenie národnej kultúrnej pamiatky úhrnný trest odňatia slobody na dva mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jedného roka. Spoločne im pripisuje odstránenie 24 symbolov, čím mali Správe mestskej zelene (SMsZ) v Košiciach spôsobiť škodu 347 eur.
[ad][/ad]Podajú odpor
Výtvarník vo vyjadrení pre KOŠICE:DNES uviedol, že voči trestnému rozkazu plánuje v zákonnej lehote podať odpor. Podľa Lorenza ich samosudca odsúdil bez toho, aby si riadne overil políciou zhromaždené dôkazy. Súd totiž v rozhodnutí uvádza, že výtvarník spolu s ďalšími dvomi páchateľmi násilným spôsobom vypáčili a odstránili z pomníka nezistený počet kusov symbolov. „Je to nehorázne, že len nám prišli poškodenie 24 kusov kosákov a kladív. V ten deň počas incidentu nás tam bolo viacero ľudí, ktorých sa im nepodarilo identifikovať, aj keď mali kamerové záznamy. V spise sa uvádza, že sme to všetko spáchali len my traja,“ reagoval na rozhodnutie súdu.
Kto poškodil pamätník?
Lorenz obvinenia z výtržníctva popiera. Poukazuje na to, že za poškodenie pamätníka nesie zodpovednosť mesto a pracovníci SMsZ: „Súdiť by mali tých, ktorí pamiatku svojvoľne poškodili nalepením symbolov totalitných režimov. Pracovníci mestskej zelene ich vylepovali bez povolenia.“
Tvrdenia výtvarníka podporuje aj stanovisko pamiatkarov, podľa ktorého preglejkové symboly nie sú súčasťou národnej kultúrnej pamiatky a nepodliehajú ich ochrane. „Ďalšie právne kroky budeme konzultovať s advokátom Danielom Lipšicom. Prisľúbil, že nás bude v tomto prípade zastupovať,“ dodal Lorenz. Lipšic zastupuje aj Petra Kalmusa, ktorý sa mal dopustiť rovnakého činu v auguste 2016.
Ľuboš Lorenz po štvordňovom pobyte v cele vyhlásil, že bude zvažovať žiadosť o azyl na Ukrajine. „Nakoniec som to neurobil a ani nad tým v súčasnosti neuvažujem. Chcel som verejne poukázať na to, že tam, na rozdiel od Slovenska, tieto symboly strháva sám štát. Rovnako sa to robí aj v iných krajinách Európy vrátane Estónska či Lotyšska,“ objasnil výtvarník.
Odporúčané články
Najkrajšie sviatky roka začínajú v Košiciach už v prvú adventnú nedeľu 1. decembra. Úderom šestnástej hodiny sa rozsvietením vianočného stromčeka a výzdoby pri súsoší Immaculata na Hlavnej ulici štartuje program už 29. ročníka obľúbených Košických rozprávkových Vianoc.
Hlavné kroky nutné pre rozvoj vodárenstva sú v rukách štátu – musí si začať plniť svoje záväzky, nastaviť zmysluplnú reguláciu, zamedziť politikárčeniu a vnášaniu chaosu do odborných tém. Akokoľvek sú tieto kroky potrebné, vodárenské spoločnosti ich namiesto štátu urobiť nemôžu a kým ich neurobí štát, vodárenské spoločnosti budú problémy ďalej tlačiť pred sebou a kríza vodárenstva sa bude ďalej prehlbovať. Zhodli sa na tom spíkri na medzinárodnej odbornej konferencii televízie TA3 o vodárenstve.
Kampaňou Napíš list – Poteš srdce košická knižnica piatykrát inšpirovala k prejavom pozornosti a úcty voči staršej generácii. Listy boli odovzdané adresátom v troch seniorských zariadeniach.
