Budú vodárenské dlhopisy dostupné každému?
Východoslovenská vodárenská spoločnosť (VVS) pripravuje podľa našich informácií novú emisiu zelených dlhopisov pod názvom Voda Spieva II. Ide o projekt, ktorý by mohol priniesť nové investičné príležitosti na Slovensku. Na rozdiel od predchádzajúcej, úspešnej emisie Voda Spieva I, určenej výhradne pre mestá a obce – akcionárov VVS, by sa pripravovaná emisia mohla otvoriť aj širokej verejnosti. Informoval o tom zdroj redakcie, ktorý nechcel byť menovaný.
Očakáva sa, že do projektu sa budú môcť zapojiť nielen banky a veľkí investori, ale aj bežní občania hľadajúci stabilné zhodnotenie svojich úspor. Cieľom je podľa všetkého získať prostriedky na modernizáciu vodárenskej infraštruktúry VVS. Takýmto spôsobom chce VVS reagovať na aktuálne európske trendy v oblasti environmentálne zodpovedného investovania a zároveň ponúknuť stabilný výnos s ekologickým prínosom.
Rozdiel medzi emisiami Voda Spieva I a pripravovanou Voda Spieva II bude zrejme zásadný a odráža posun v uvažovaní spoločnosti. Prvá emisia, realizovaná v roku 2023, mala nominálnu hodnotu 13,28 eura, 6 % ročný výnos a 20-ročnú splatnosť. Bola určená výlučne pre akcionárov – mestá a obce. Išlo o limitovaný, pilotný projekt, ktorým VVS chcela pravdepodobne otestovať záujem trhu.
Voda Spieva II by však bola zelenou emisiou, otvorenou širokému spektru investorov. To by spoločnosti umožnilo získať väčší objem kapitálu, ktorý by sa mohol využiť na rozsiahlejšie projekty. Parametre novej emisie – výnos, splatnosť a objem – sa majú finalizovať s dôrazom na dlhodobú stabilitu, podobne ako pri predchádzajúcej emisii.
Náš zdroj vo vodárňach nám potvrdil, že „do zelených dlhopisov, ak to emisné podmienky dovolia, by mohol investovať ktokoľvek – fyzické osoby, inštitucionálni investori či fondy. Na rozdiel od Voda Spieva I, ktorá bola určená len pre akcionárov VVS, teda mestá a obce, táto zmena umožní vodárňam prilákať širší okruh investorov, diverzifikovať zdroje kapitálu a získať viac prostriedkov na rozsiahlejšie projekty. Na východe Slovenska stále existujú obce, v ktorých chýba základná vodárenská infraštruktúra, alebo ktoré chcú vodárenskú infraštruktúru predať vodárňam.”
Nová emisia by sa podľa našich informácií mala zamerať na financovanie investícií v súlade s Európskou stratégiou odolnosti v oblasti vody (EWRS), ktorá je súčasťou Zeleného dohovoru EÚ. Výnosy z dlhopisov by mohli pomôcť zmierniť dlhodobo zanedbávaný investičný dlh v regióne – teda deficit spôsobený systematickým podfinancovaním infraštruktúry zo strany štátu. Slovensko v minulosti nedostatočne pokrývalo opotrebovanie systémov, čím vznikol vážny modernizačný deficit. Výsledkom sú zastarané rozvody, straty vody (aktuálne 18,5 %), a nedostatočná pripravenosť na klimatické zmeny. Na východnom Slovensku je problém ešte viditeľnejší. Regulácia ÚRSO je dnes nastavená tak, že tržby za predaj pitnej vody nepokrývajú ani jej výrobné náklady. To podľa medializovaných informácií vedie podľa VVS k stratám približne 10 centov na každý kubík.
VVS je aktuálne jedinou vodárenskou spoločnosťou na Slovensku, ktorá má reálnu skúsenosť s úspešnou emisiou dlhopisov podobného typu. Ak bude emisia Voda Spieva II vydaná v súlade s novou reguláciou EU Green Bond Standard (EuGB), platnou od decembra 2023, emitent sa bude musieť riadiť prísnymi pravidlami EÚ. Tie zahŕňajú transparentné prideľovanie výnosov na zelené projekty, pravidelný reporting a externé overovanie. „Ak emitent vydá dlhopisy podľa EuGB, zaväzuje sa k vysokému štandardu transparentnosti a zodpovednosti. To ponúka investorom silné záruky. Emisné podmienky sa určite oznámia s dostatočným predstihom, aby mali investori dostatočný priestor na podrobnú analýzu,“ doplnil náš zdroj.
Dá sa očakávať, že výnosy z pripravovanej emisie vodárenských dlhopisov by mali prevýšiť výnosy zo štátnych dlhopisov, ktoré sa podľa údajov ARDAL k augustu 2025 pohybujú v rozmedzí 3 – 4 % ročne.
Odporúčané články
Novoročné prejavy zvyknú nastavovať tón verejnej diskusie, no nie vždy presne pomenúvajú realitu. Analytik INESS Martin Vlachynský si v tejto súvislosti všíma rozpor medzi politickou rétorikou a tým, čo sa v slovenskej ekonomike deje v skutočnosti.
Digitálne finančné podvody sa na Slovensku posúvajú do novej fázy. Už dávno nejde len o primitívne e-maily s chybami v gramatike. Rýchla digitalizácia, masové využívanie online služieb a nástup umelej inteligencie vytvorili prostredie, v ktorom sú podvodníci rýchlejší, presvedčivejší a technicky vyspelejší než kedykoľvek predtým. Upozorňujú na to banky, regulátor aj nebankové spoločnosti, ktoré zaznamenávajú nové scenáre zneužívania osobných a finančných údajov.
Slovenské podnikateľské prostredie si vlani udržalo podľa finančnej správy priaznivú dynamiku. Potvrdzujú to podľa nej registrácie na dani z príjmov.