KSK: Zariadenia sociálnych služieb sa majú prispôsobiť klientovi, a nie naopak
Košice 7. septembra (TASR) – Načrtnúť cestu k humanizácii sociálnych služieb, hovoriť z rôznych hľadísk o tom, k čomu sa humanizácia viaže a čo znamená pre zariadenia sociálnych služieb Košického samosprávneho kraja (KSK), je cieľom 3. ročníka konferencie Cesta k humanizácii sociálnych služieb, ktorú 8. septembra v Košiciach organizuje Odbor sociálnych vecí a zdravotníctva KSK v spolupráci so Špecializovaným zariadením, zariadením pre seniorov a domovom sociálnych služieb Subsidium Rožňava.
Slovensko sa pripojilo k celosvetovému trendu odstraňovania dôsledkov inštitucionálnej izolácie a segregácie ľudí, ktorí vyžadujú dlhodobú pomoc a starostlivosť v špecializovaných zariadeniach. Takáto zmena modelu je jedným z cieľov súčasnej politiky EÚ v oblasti sociálnej inklúzie a zdravotného postihnutia.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR schválilo Národný akčný plán prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť v systéme sociálnych služieb na roky 2012 – 2015. Medzi národnými prioritami rozvoja sociálnych služieb sú podpora zotrvania klienta v prirodzenom prostredí rozvojom terénnych sociálnych služieb, rozvoj ambulantných a pobytových sociálnych služieb v zariadení s týždenným pobytom, ale aj zvýšenie kvality a humanizácia poskytovaných služieb prostredníctvom rekonštrukcie, rozširovania, modernizácie a budovania zariadení. Dôležitou súčasťou je vzdelávanie zamestnancov v oblasti sociálnych služieb.
Zámerom deinštitucionalizácie je vytvorenie podmienok pre nezávislý a slobodný život všetkých občanov odkázaných na pomoc spoločnosti v prirodzenom prostredí komunity. Každé zo zariadení KSK má vo svojej koncepcii rozvoja plánovanú deinštitucionalizáciu a humanizáciu, čo znamená prispôsobovanie sa prirodzenému prostrediu prijímateľa sociálnych služieb,” vysvetlila vedúca odboru sociálnych vecí a zdravotníctva KSK Zuzana Jusková. Ako dodala, k tomuto cieľu by malo prispieť aj dobudovanie infraštruktúry, znižovanie jej energetickej náročnosti a zaistenie bezpečnej práce zamestnancov. Výraznú podporu schválili poslanci Zastupiteľstva KSK, keď súhlasili s prijatím bankového úveru na úhradu nákladov súvisiacich so zvýšením energetickej efektívnosti vybraných zariadení sociálnej starostlivosti. Projekty sa budú realizovať v domovoch sociálnych služieb Subsidium a Jasanima Rožňava, Harmonia Strážske, Lidwina Strážske, Anima Michalovce, Idea Prakovce, v DSS Kráľovce, Krízovom stredisku Čaňa a Zariadení núdzového bývania Baškovce.
Humanizácia v sociálnych službách znamená hlavne individuálnu prácu v malých skupinách. Záujmom je prispôsobovať chod zariadenia potrebám klientov, a nie život klientov harmonogramu zariadenia. Prijímateľ sociálnych služieb by mal aj doma mať také možnosti ako občan bez postihnutia.
Na to potrebujeme úzku spoluprácu s rodinnými príslušníkmi, začínajúcu už propagáciou zariadenia a účasťou na komunitnom plánovaní sociálnych služieb miest a obcí. Dôležitá je aj spolupráca s partnerskými inštitúciami a vyhľadávanie inovatívnych metód sociálnej práce,” prízvukovala riaditeľka DSS Subsidium v Rožňave Mária Wernerová. Podľa nej dôležitým humanizujúcim prvkom je aj bezplatné poskytovanie poradenstva – napríklad pri budovaní kontaktného miesta Alzheimerovej spoločnosti, ale aj podporovanie dobrovoľníckej činnosti v zariadeniach sociálnych služieb.
ws ed
Odporúčané články
Súčasných 213 autobusov vo vozovom parku DPMK dostane ďalšie posily, ktoré prinesú cestujúcim v MHD výrazné zvýšenie komfortu, bezpečnosti a kvality cestovania. DPMK podpísal s českou spoločnosťou SOR Libchavy s.r.o. dve čiastkové zmluvy na dodanie 30 nových nízkopodlažných autobusov s pohonom na stlačený zemný plyn (CNG) v celkovej hodnote takmer 13,8 milióna eur s DPH.
Železničné priecestie – Ťahanovský prejazd medzi Košicami a Kostoľanmi nad Hornádom bude v utorok (14. 4.) približne od 8.00 do 15.00 h úplne neprejazdné pre všetky motorové vozidlá.
Vedec Doc. RNDr. Michal Goga, PhD. z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) v Košiciach sa vrátil z výskumnej expedície v Antarktíde, odkiaľ priniesol takmer 400 unikátnych vzoriek machov a lišajníkov. Následný laboratórny výskum prineseného biologického materiálu má pomôcť pri identifikácii látok využiteľných v medicíne, poľnohospodárstve či biotechnológiách.