Tatiana Sedláková: Miestna občianska a preventívna služba má zmysel, sú to ľudia z komunity pre komunitu

Predĺžená ruka pani starostky, takto opisuje Sedláková pôsobenie jej MOPS-károv. Nikolas Balogh, Ľudovít Balog, Richard Géza a Peter Sivák denne dohliadajú na deti na priechodoch pre chodcov a edukujú ich, čím znižujú riziko záškolacva. Monitorujú verejné priestranstvá, upozorňujú na nelegálne skládky, pracujú so školami, útulkami, komunitným centrom aj komunitami. Vďaka nim sa problémy riešia skôr, než prerastú do väčších konfliktov alebo škôd.

Roky sa na úradníci venujú aj riešeniu nelegálnych obydlí. Hlavný problém vidí Sedláková v tom, že polícia má obmedzené právocmoci a systém by sa mal nastaviť zhora tak, aby bola minorita lepšie začlenená do spoločnosti, ako to bolo kedysi. Keď totiž dieťa odmala vidí záchod, teplú vodu, rodičov, ktorí chodia do práce, a samo chodí do školy, vyrastá v inom prostredí. To treba robiť a nikdy si nepovedať, že je neskoro, lebo treba začať túto situáciu riešiť. V rozhovore sme sa dotkli nielen samotného projektu, ale aj progresu, ktorý vďaka nemu nastáva v osadách.

Ako dlho funguje projekt? Existoval už pred týmto podobne zameraný projekt?

Projekt beží od apríla 2024 a je nastavený na 30 mesiacov, takže potrvá do septembra 2026. Pred ním sme žiadali o finančné prostriedky na projekt terénnych sociálnych pracovníkov v inom projekte, ale ten nebol podporený. 

Keďže osady spadajú kompetenčne pod mesto Košice, vždy sme to nechávali aj na mesto, aby túto problematiku riešilo tiež. Teraz, s novým vedením sa zmenilo to, sa snažíme pristupovať k tomu na vyššej úrovni. V rámci projektu sme žiadali o miestne občianske hliadky.

Ako fungovala spolupráca MOPS-károv a úradu na začiatku?

Zo začiatku to bolo náročné, nevedeli sme, čo môžeme očakávať – ani my, ani oni. Teraz sme však tím. Pred rokom 2022 fungovali podobné poriadkové služby, ale my sme sa do nich nezapojili, lebo to kompetenčne riešilo mesto.

Koľko pracovníkov máte v mestskej časti?

Miestne občianske a preventívne služby tvoria štyria členovia. Žiadali sme maximálny počet, pretože podľa Atlasu rómskych komunít sme mohli žiadať štyroch ľudí, a to nám bolo schválené. Získali sme približne 166-tisíc eur v rámci projektu. Aj keby tento projekt nikomu inému nepomohol, určite to pomohlo našim štyrom členom hliadky. Za rok spolupráce vidíme pokroky v komunikácii a v tom, že sa snažia udržiavať poriadok vo svojich príbytkoch a riešiť odpad.

Tieto peniaze sú použité na mzdy? Ako funguje financovanie projektu?

Áno, na mzdy a paušálne výdavky. Paušálne výdavky tvoria 30 % a zvyšok sú mzdové náklady. V rámci paušálnych výdavkov pokrývame stravu, cestovné, ošatenie a podobne. Kupujeme im pracovné oblečenie, pracovné pomôcky – zastavovacie terčíky, tričká, reflexné vesty, baterky, vysielačky. Toto všetko je hradené z paušálnych výdavkov.

Financovanie projektu je z Úradu vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity a je spolufinancované Európskou úniou cez Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Úrad vlády je gestorom programu.

Ako ste vyberali zamestnancov?

Zamestnancov sme vyberali cez výberové konanie, kde boli stanovené podmienky podľa výzvy. Uchádzači museli predložiť životopis, čestné vyhlásenie o príslušnosti k rómskej národnosti aj komunite a čistý register trestov. Tieto podmienky stanovil Úrad vlády ako vyhlasovateľ programu.

Mali sme asi desať uchádzačov, s ktorými sme robili výberové konanie. Vybrali sme štyroch ľudí. Jeden odišiel sám a s jedným sme museli ukončiť pracovný pomer kvôli zlej dochádzke.

Spĺňali všetci uchádzači o pozíciu podmienky a vy ste vybrali štyroch najlepších?

Všetci uchádzači podmienky spĺňali, ale pri výbere sme zvažovali aj výsledky pohovorov s nimi. Napríklad, ak niekto povedal, že „urobí poriadky“ a podobne, museli sme to zvážiť. Uchádzači mali dokončené záklané školy a niektorí mali nedokončené stredoškolské vzdelanie.

S akými inštitúciami spolupracujú MOPS-kári?

Spolupracujeme s políciou aj s komunitným centrom, ktoré chodí do osád. Napríklad dnes tam mali hry pre deti. Hliadky pomáhajú asistentkám zo sociálnych programov, sprevádzajú ich, aby to bolo bezpečnejšie. Aj ja osobne, keď idem do osady, mám asistenciu od hliadok.

Miestne občianske hliadky úzko spolupracujú s políciou, čo je veľká výhoda, pretože členovia komunity sa navzájom poznajú, a tak sa polícia rýchlejšie dostane k potrebným informáciám. Dokonca nám polícia naznačila, že by uvítala dvoch ľudí do rómskych hliadok, no zatiaľ tieto miesta nemajú obsadené.

Spolupracujeme s komunitným centrom a Dobrovoľníckym centrom Košického kraja. Poskytli nám oblečenie a komunitné centrum poskytlo potravinové balíčky.

MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ

Miestna občianska a preventívna služba sa teší obľube u Košičanov

Aké činnosti vykonávajú najčastejšie?

V lete sledujú nelegálne vypaľovanie a nakladanie s odpadom. V zime sa sústreďujú na bezpečný pohyb po chodníkoch a na prevenciu spojenú s vykurovaním. Zároveň dbajú na starostlivosť o zvieratá a spolupracujú pri nahlasovaní prípadov týrania. Poznajú obyvateľov, vedia komunikovať a predchádzať konfliktom. Ich prítomnosť v našej mestskej časti posilňuje dôveru a pocit spolupatričnosti.

Hliadky ďalej vyhľadávajú ležoviská, starajú sa o čistotu a poriadok. Počas školského roka stoja denne na priechodoch pre chodcov. Hliadky umiestňujeme aj pri železničných koľajniciach, kde deti často prebiehajú. Učíme ich, aby boli opatrné, lebo ak zakopnú alebo sa niečo stane, môže to byť nebezpečné. Nie vždy sa nám to darí, ale snažíme sa. Vidíme pokrok – projekt má zmysel.

Je súčasťou činnosti MOPS-károv aj hliadkovanie v osadách?

Áno, v jednej pri bitúnku, ako je Milk-agro, v druhej pri trati pri záhradkárskej lokalite, tá je najväčšia, kde žije asi 250 obyvateľov. Ďalšia je pri Peme, oproti Košickej futbalovej aréne, kde je asi päť rodín. Pracujeme so všetkými osadami.

Teraz vidíme, že spolupráca funguje. Hliadky sú nápomocné aj pri mapovaní túlavých psov. Spolupracujeme s útulkom na kastráciách. Napríklad pred pol rokom sa stal incident, keď pes pohrýzol človeka. V spolupráci s mestskou políciou a útulkom sme to vyriešili – pes bol odvedený do útulku. Hliadky vedia, komu pes patrí, takže pomáhajú polícii rýchlo zasiahnuť.

Ako funguje komunikácia pri incidentoch?

Keď sa niečo zomelie, najprv dajú vedieť mne. Máme messenger skupinu, kam mi hliadky hlásia incidenty. Posielajú mi denne 20–30 fotiek z terénu. V lete, keď sú ľudia viac vonku, kontrolujú aj pálenie odpadu, čo spôsobuje zápach, na to sa často sťažujú obyvateloa na Jantárovej ulici. Hlásia to mne, a ja kontaktujem políciu alebo úrad životného prostredia či iných kompetentných.

Napríklad ak nájdu opustené auto alebo otvorenú garáž, najprv informujú mňa, ja vyhodnotím situáciu a rozhodnem, či voláme políciu. Keď mestská polícia od MOPS-károv niečo potrebuje, vedia promptne zasiahnuť, pomôcť alebo poradiť, kde koho nájdu. Naopak, ak sa deje niečo, čo treba nahlásiť mestskej polícii, keďže sú v teréne, mapujú ho častejšie alebo inak ako policajti. Hlásia napríklad vykradnuté garáže či nelegálne skládky a ležoviská, čo je veľký problém.

Hlavnou úlohou zamestnancov MOPS je mapovať dianie v mestskej časti?

Áno, absolvovali školenie v rámci prevencie kriminality, kde ich učili, ako reagovať v rôznych situáciách. Tiež boli vyškolení v oblasti ochrany životného prostredia, aby edukovali ľudí o ochrane životného prostredia, o separovaní odpadu. Ideálne by bolo, keby oobyvatelia osúd odpad vôbec hádzali tam, kam patrí. Separovanie je potom len pridaná hodnota.

Kontaktovala som aj hasičov, pretože sa blíži vykurovacia sezóna. V októbri plánujeme školenie na túto tému, aby vedeli, ako bezpečne narábať s drevom a vykurovaním. Chceme predísť situáciám, ako bola tá minulý rok – myslím vo februári, keď pri požiari zahynuli deti aj s babkou.

Snažíme sa zabrániť vzniku požiarov a spaľovaniu škodlivých materiálov, ako sú gumy a textílie. Tie vytvárajú štipľavý dym, pre ktorý si ľudia nemôžu otvárať okná. Na toto bude zamerané ďalšie školenie.

V osadách nie je veľa možností, ako zakúriť, a preto spaľujú, čo sa dá?

Áno, je rozdiel, či spaľujú obyčajné drevo bez toho, aby bolo impregnované. Lebo to impregnované drevo spôsobuje zápach a oni spaľujú všeličo. Minulú zimu sme riešili problém, že si robili ohne a vypaľovali káble, aby získali meď. Hliadky na to často upozorňovali, museli ohne uhasiť a boli upozornení, že to nie je dovolené.

Aké problémy riešite najčastejšie?

Najčastejšie sú to nelegálne skládky a ležoviská, napríklad na Krivej ulici, ktorá je blízko centra. Robíme každoročné upratovacie akcie v rámci Jantárovej, kde upratujeme garáže, ale problém sa opakuje – paplóny, matrace a odpad zostávajú. Polícia má obmedzené právocmoci. Systém by sa mal nastaviť zhora, aby boli ľudia lepšie začlenení do spoločnosti, ako to bolo kedysi. Rodina bývala na prízemí a vedela sa prispôsobiť. Teraz je ich v osadách stále viac.

Ľudia to vnímajú negatívne. Napríklad v MHD – ja si zaplatím lístok za 1,20 eur, oni nie, a ešte ničia sedadlá alebo vykrikujú. Majorita hovorí, že sa cítíi diskriminovaná, lebo pravidlá nie sú rovnaké pre všetkých. Systém by mal byť spravodlivejší.

Chodia všetci štyria MOPS-kári spolu, alebo sa rozdeľujú?

Niekedy chodia dvaja a dvaja. Na priechodoch pre chodcov sú rozdelení po dvoch, väčšinou pri Malej stanici, kde prechádzajú deti z osady do školy, a druhí sú pri Starej nemocnici. To je frekventovaný priechod, kde vystupujú ľudia z električiek. Ľudia si už zvykli, že hliadky zastavujú premávku.

Rozdeľujem ich aj na rajóny – napríklad dvaja idú na Železníky a dvaja na ulice ako Fibichova alebo Krivá, aby pokryli väčší terén. Ak sú len traja, chodia v skupinkách, pretože jeden nemôže byť sám.

Môžu mať pri sebe nejaké ochranné prostriedky?

Keď idú do osady, napríklad pri Peme, majú paralyzér proti psom. Vydáva zvuk, ktorý psa vystraší, aby ho odohnal, no nič mu neurobí. Niektorí členovia sa báli chodiť na Pemu kvôli psom, tak tento paralyzér používajú, najmä keď sprevádzajú nejakú inštitúciu. Okrem toho majú vysielačky, cez ktoré komunikujú, napríklad na priechodoch pre chodcov. Nemôžu mať obušky ani iné zbrane, to projekt nepovoľuje.

Majú šancu byť prijatí do policajného zboru, ak by absolvovali nejaké skúšky?

Neviem presne, aké sú podmienky pre policajný zbor, to som nezisťovala. Viem však, že polícia má dve neobsadené miesta pre rómske hliadky, ako spomínala riaditeľka na stretnutí. Hovorili, že majú podstav, pretože často riešime v osadách neprispôsobivých občanov, ktorí tam nebývajú, alebo sa vracajú po rokoch, napríklad po hádke s rodinou inde.

Snažíme sa zabrániť rozrastaniu osád. Spolupracujeme s mestskou aj štátnou políciou, no tí majú zviazané ruky, pretože osady sú často na cudzích pozemkoch – železníc alebo súkromných vlastníkov. Niekedy jedna chatrč stojí na desiatich pozemkoch, čo je neriešiteľná situácia.

Preto je dobré, že hliadky mapujú situáciu. Niektoré rodiny sa pomaly dostávajú z dlhov a vedeli by sa začleniť do bežného života, napríklad bývať v normálnom bývaní. To by bolo ideálne, najmä pre deti. Keď dieťa odmala vidí záchod, teplú vodu, rodičov, ktorí chodia do práce, a samo chodí do školy, vyrastá v inom prostredí. To treba robiť a nikdy si nepovedať, že je neskoro, lebo treba začať túto situáciu riešiť.

Vnímate ako problém, že ide o dočasné pracovné miesta?

Určite áno. Pre nich by bolo lepšie, keby mali istotu trvalého zamestnania. Keď projekt skončí v septembri 2026, neviem si predstaviť, čo bude ďalej a ako budú pokračovať. Ak by projekt pokračoval, potešilo by to ich aj nás, pretože hliadky vnímame ako veľmi potrebné a nápomocné.

Galéria

+ 2